Bajron kako denes da opisuva...
Bajron kako denes da opisuva...
Misirkov "Albanecot so chalma zastanal na patot a pistolot so rezba bese sharen set, navezena mu beseshe dreata so zlato, Makedonecot so pojas, krvav siot bled, kraj delijata shto drzi jatagan..." Ovoj isecok e od procuenata pesna na Dzordz Gordon Bajron "Child Harold" od 1809 godina otkako V.M. Lik mu ja soopstuval situacijata vo evropskiot del na Turcija na Bajron. Interesno, kako denes da e pisuvana. Istorijata izgleda deka definitivno se povtoruva.
Thief (...) крај делија што држи јатаган... И ред од вакви робје гледаш. Таму Грк, пак, лукав, и син на Нубија, осакатен и клет, и Турчин којшто беше молчалив, но тука најмоќниот, со право секого да плука. Колку да доловам како завршува 58. дел од поемата за да не го заборавиме Гркот.
DJ_SHEMA LVII. Richly caparisoned, a ready row Of armиd horse, and many a warlike store, Circled the wide-extending court below; Above, strange groups adorned the corridor; And ofttimes through the area’s echoing door, Some high-capped Tartar spurred his steed away; The Turk, the Greek, the Albanian, and the Moor, Here mingled in their many-hued array, While the deep war-drum’s sound announced the close of day. LVIII. The wild Albanian kirtled to his knee, With shawl-girt head and ornamented gun, And gold-embroidered garments, fair to see: The crimson-scarfиd men of Macedon; The Delhi with his cap of terror on, And crooked glaive; the lively, supple Greek; And swarthy Nubia’s mutilated son; The bearded Turk, that rarely deigns to speak, Master of all around, too potent to be meek, LIX. Are mixed conspicuous: some recline in groups, Scanning the motley scene that varies round; There some grave Moslem to devotion stoops, And some that smoke, and some that play are found; Here the Albanian proudly treads the ground; Half-whispering there the Greek is heard to prate; Hark! from the mosque the nightly solemn sound, The muezzin’s call doth shake the minaret, ‘There is no god but God! - to prayer - lo! God is great!’ a bash me interesira koi se tie tatari shto gi spomnuva byron.
concrete Ej, ne sum po Bajron i slicno , ama ova e dobro!!!! 1809 ???? Kolku sto se sekavam od gimnazija,toa e vreme na nekoj romantizam i baranje na korenite.Bajron , pa Sliman so kobajagi Troja... Kolku sto znam arapskite tekstovi (Avicena,???)im bile mostot kon antickite filozofi i mitovi.Izvorni orginali nema , ili gresam??? Toa e zemeno za osnova na prikaznata i voala: Evropa odlucuva kade i se korenite i sega nie site morame da gi trpime nabedenive grci da ni se kacuvaat na glava....taka si e koga smuvale eden Bajron da im bide Public Relation ...