Hranata kako lek
Hranata kako lek
dalila
Praska
[img]http://www.tz-groznjan.hr/poljoprivreda/Breskva2.gif[/img]
Protiv crevnite zaboluvanja, rakot, treska, malarija, za smiruvanje na zhivcite, okrepnuvanje na zholchkata, jaknenje na belite drobovi... Praskata (Prunus persica) e prilichno rashireno ovoshje niz svetot (postojat okolu 2500 vrsti).Potekloto i e od Kina, kade preku Persija i Grchka dospeala vo vinogradskite kraishta vo svetov. Se koristi vo sirova sostojba, a pogodna e i za pravenje na kompoti, sokovi, dzemovi, kako i za sushenje. Cvetot na praskata se bere vo mart, april i maj, a plodovite od pochetokot na juni do septemvri.Vo plodot na praskata ima shekjer, karotin, ovoshni kiselini,belkovini, skrob, mineralni sostojki, vitamin A,B,C i zhelezo.Se koristi vo ishtranata, industrijata i medicinata.Poznati se lekovitite sostojkina sokovite, sirupite i chaevite od praska.
Chaj od praski
za jaknenje na dzigerot, zheludnikot i belite drobovi Praskiniot chaj se pravi taka shto 30gr cvet se peliva so pola litar vriena voda ili mleko.Koga kje otstoi 5-10 minuti, se proceduva i pie tri pati na den po edna sholja.
Praskata kako diuretik
Se zema 30gr lisja od praska i 30gr cvet.Se preliva ovaa meshavina so 1l vrela voda i se ostava da stoi okolu 15 minuti.Se proceduva i se pie namesto voda.
Praskata za nega na liceto[/center] Shminkata i nechistotijata od liceto treba da se trgne so bademovo ulje, a potoa da se stavi maska od svezhi, zreli praski.Posle 20 minuti maskata se trga, i liceto se pere so mlak chaj od od cvet od praska.Posle nekolku vakvi "tretmani" kozhata postanuva chista i mazna.
dalila
Исхраната може да го намали ризикот за астма
Жените кои јадат поголеми количества домати, моркови и зеленчук имаат помали шанси дека ќе страдаат од астма, откриле мексиканските научници. Иако не се сигурни врз што е базира ефектот на овие видови зеленчук, истражувачите од Националниот институт за јавно здравје веруваат дека станува збор за влијанието на антиоксидантите и некои други хранливи материи. Морковот, сокот од домати и спанаќот се познати според тоа што содржат високо ниво на каротеноиди што во организмот можат да се претворат во витамин А. Витаминот А, покрај останатите задачи, помага при регулирањето на работата на имунолошкиот и системот за дишење. Со истражувањето биле опфатени 69 илјади жени и начинот на нивната исхрана, при што се покажало дека испитаничките кои консумираат најмногу од наведениот зеленчук имаат 18 до 22 проценти помал ризик за астма. MакФакс, 23/03/2006
voda veruvam vo toa deka e taka ama ke se nadovrzam samo so toa deka za razvojot na astmata pridonesuvaat i klimatskite uslovi vo koi ziveeme kako i samiot imunitet.tuka vo holandija lugeto navistina se hranat raznovrsno ama radi klimata holland e na prvo mesto vo evropa so asma i toa mnogu cesto decinja malecki imaat astma-deckite moi cesto dobivaat sok od morkov i cesto jadime riba+vit a-dodavam itn
dalila
Исхраната ги намалува шансите за предвремен порaѓај
Истрaжувањето на норвешките научници во Осло покажа дека промените во исхраната на бремената жена може да модифицираат кардиоваскуларни фактори на ризикот и да имаат позитивен ефект и за мајката и за бебето. [img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/ishrana-predvremen-por_sps.jpg[/img] Со следењето на состојбата на 230 бремени жени од 21 до 38 години, и со анализа на нивната крв и крвта на бебето по раѓањето, научниците утврдиле дека исхрана богата со риба, месо во мали количини, млечни производи, житарици, овошје и зеленчук се поврзани со помало ниво на холестерол, но и помал ризик за пораѓај пред 37-та недела од бременоста. Научниците се надеваат дека нивната работа ќе поттикне нови и подетални истражувања кои попрецизно ќе го објаснат влијанието на холестеролот во крвта на шансите за предвремен пораѓај. izvor:tocka.com
The`bItCh Закон тема далила. Работи од темава многу му помогнаа на една личност. Фала, од негово име;)
dalila
quote:
Originally posted by The`bItCh
Закон тема далила. Работи од темава многу му помогнаа на една личност. Фала, од негово име;)
Drago mi e[:)]
dalila
Колку се корисни бадемите
[img]http://images.mt.net.mk/images/bademi1.jpg[/img] Бадемите се богати со маснотии (во 30 грама бадеми има 13 грама масти), но препорачливо е да се конзумираат во помали количини бидејќи се многу корисни за срцето. Едно испитување покажало дека луѓето кои конзумираат бадеми, ореви и кикирики најмалку 6 пати неделно просечно живеат седум години подолго од останатите, и кај нив се забележани помал број проблеми со срцето. Тие содржат изобилство од мононезаситени масни киселини кои го намалуваат холестеролот и на тој начин превентивно влијаат од кардиоваскуларните болести. Богати се и со витамин Е кој, исто така, е корисен за срцето. Бадемите се одличен извор на калциум- 30 грама бадеми обезбедува околу 10 % од дневните потреби за овој минерал.
ЗА ШТО СЕ КОРИСНИ БАДЕМИТЕ
- Мононезаситените масни киселини го одржуваат нивото на холестеролот под контрола. - Витаминот Е, кој е моќен антиоксидант, помага во спречувањето на акумулирање наслаги во артериите, кои можат да се затнат и да предизвикаат срцев удар. - Калциумот придонесува за цврстината на коските, а помага и во регулирање на работата на срцето и нормализирање на крвниот притисок. izvor:idividi
јузер Da me zakopas vo bademi, lesnici i orevi ke napravam dupka i ke izlezam. E tolku gi obozavam.
PajdaK ABe Osven dalila znae nekoj drug da napise nesto ? c c c c Braca i sestri Jadete Luk :)) 9 bolesti leci :)))
riba bravo, super topik dalila[8D] PajdaK u pravo si za lukot, spas e za tie sto imaat problemi so herpes.[:p]
SpaceLily Чоколадото во исхраната Чоколадото има долга историја во исхраната на многу култури. Денес чоколадото се смета за луксузна храна со која треба да се внимава, бидејќи може да предизвика мигрена и здебелување. Сепак, поновите истражувања ги ставаат под прашање ваквите верувања. Се покажало дека чоколадото или какаото (од кое се приготвува чоколдото), ако се консумираат умерено, се корисни за организмот и помагаат во превенција на срцевите заболувања, канцер и други дегенеративни болести. Нутритивен состав Нутритивната содржина на чоколадото варира во зависност од рецептот. Генерално чоколадото ги содржи следните нутритивни материи: Протеини - неопходни за обновување на клетките. Масти - главно заситени масти, до 50%. Витамин Е - липослубилен витамин, важен за клеточните мембрани. Калциум, фосфор и магнезиум - минерали неопходни за коските и забите. Железо - неопходно за формирање на хемоглобин . Кафеин - стимулант на нервниот систем. Бакар - го помага метаболизмот на железото, создавањето на меланин (во косата и кожата) и функцијата на централниот нервен систем. Фитохемикалии (како што се флавонидите) со антиоксидантно дејство- зрната на кaкao, главната состојка на чоколадото содржат повеќе од 600 фитохемикалии, вклучувајќи антиоксиданти кои штитат од срцева болест и од канцер. Дали чоколадото предизвикува мигрена? Под мигрена се подразбираат напади на тешка главоболка, предизвикани од спазам на мозочните артерии. Овие напади може да се потикнати од бројни фактори, меѓу нив често се цитира чоколадото. Сепак, нема сигурни докази за ова, а кај повеќето болни нападите се предизвикани со истовремено присуство и на други фактори, како што се стресот (замор, возбуда или лутина) и хормоналната нерамнотежа. Меѓу тие фактори се вбројуваат и некои храни и гладувањето. Дали чоколадото предизвикува акни и мозолчиња? Се верува дека некои храни може да доведат до влошување на акните, меѓу нив често се окривува чоколадото. Но нема доказ за ова. Во чоколадото не се откриени состојци, кои би можеле да потикнат појава или влошување на акните. Сепак се верува, дека високиот гликемичен индекс, комбиниран со високата содржина на рафинирани јагленихидрати во чоколадото, може да се поврзани со појавата на мозолчиња. Дали чоколадото предизвикува дебелина? Ако некој редовно јаде повеќе одошто се неговите потреби, вишокот на калории ќе ги складира во форма на масти. Чоколадото има висока енергетска вредност, што значи дека содржи компаративно повеќе килоџули во однос на неговота тежина, апроксимативно 2200 килоџули на 100 гр. Ако некој редовно јаде енергетски богата храна , тоа е веројатно најбрзиот начин да се добие во тежина, но погрешно е да се каже дека консумирањето на чоколадо води кон дебелина. Всушност кривец е претераното јадење во целост, не специфичните храни. Сигурно е, дека ако некој се храни здраво може да јаде и чоколадо во умерена количина, без страв од здебелување. Традиционалната мексиканска кујна на пример, користи темно чоколадо во рецепти со солено месо и во прилози од зеленчук. Чоколадо примено на тој начин е со помала енергетска вредност бидејќи е комбинирано со ниско енергетските храни- месо и зеленчук. Дали дијабетичарите смеат да јадат чоколадо? Дијабетичарите смеат да јадат мали количини чоколадо, без да се предизвика значителен неповолен ефект врз контролата на гликемијата. Дали чоколадото го покачува холестеролот во крвта? Чоколадото содржи просечно 50% масти. Познато е дека по консумацијата на храна која е богата со заситени масти расте вредноста на холестеролот во крвта. Во чоколадото, главниот облик на заситени масти е стеаринската киселина. Овој тип не влијае на крвниот холестерол, што значи дека тие што сакаат да го нормализираат холестеролот, можат слободно да консумираат мали количини чоколадо. Дали чоколадото штити од срцева болест и канцер? Зрната на какао содржат антиоксиданти кои имаат улога во превенцијата на некои болести. Супстанците наречени катехини ја зголемуваат отпорноста кон дегенеративните болести, како што се канцер и срцевите болести. Катехините се наоѓаат и во овошјето и зеленчукот, но организмот има потреба од различни катехини, па и од оние, кои се наоѓаат во чајот и чоколадото. Во споредба со чајот, содржината на антиоксиданти во чоколадото е повисока. Чоколадото-особено црното чоколадо е одличен извор на катехини. Постојат докази дека какаото ја превенира оксидацијата на холесторолот во крвта и дека ја намалува склоноста кон згрушување на крвта ( тромбоза). Сепак, во досегашните истражувања не е докажано дејството на антиоксидантите во превенцијата на срцевите болести. Какао наместо чоколадо? Ако сакате да го зголемите внесот на антиоксиданти, а сепак вкупниот внес на калории да биде низок, пробајте да пиете какао- наместо да јадете чоколадо, бидејќи генерално содржината на масти во какаото е помала. Чајот исто така содржи катехини ( иако не колку какаото и чоколадото), а не содржи масти.
dalila
Celer
[img]http://www.labuznik.com/images/ingredients/celer.jpg[/img]
Za lechenje na asma, zaripnatost, bolesti na zhivcite, mokrachni patishta, bubrezi giht, reuma,podobruvanje na apetitot, jaknenje na zheludnik
Celerot (Apium graveolens L.) e dvogodishna zelkasta bilka, so vrtenest koren i specifichen miris.Korenot se koristi za salata, a celata bilka kako zachin.Kako korisna i lekovita bilka celerot bil poznat ushte vo stariot Egipet.Nekogash se veruvalo deka celerot ja podobruva polnata mokj.Denes se znae deka uspeshno ja podobruva razmenata na materii.Bogat e so limonenum, eterichni i masni ulja.Vo korenot ima eterichni ulja, shekjer, asparagin, tirozin, kolin, pentosan i masti. Slatkastiot koren najchesto se koristi za pravenje na salati, variva ili kako zachin za supi i chorbi.Listovite koi imaat jak i aromatichen miris, isto taka sluzhat kako zachin.Rastenieto go zadrzhuva specifichniot miris i posle sushenjeto.
Chaj od celer protiv reuma
Vo 1l voda se vari 40gr celerovo lisje nekolku minuti.Treba da stoi poklopeno se dodeka ne se oladi. Se poceduva i pie mlako nekolku pati dnevno, nekolku nedeli.
Celerot protiv bolestite na bubrezite
Protiv bubrezhnite bolesti treba da se pie sok od svezhi listovi na celer, sam , so med ili kako alkoholatura-30 kapki dnevno
Salata od celer
Da se zeme eden pogolem ili dva pomali koreni od celer, edna kisela jabolka i supena lazhica so narendan ren.Jabolkata i celerot da se narendaat na krupno.Sve ova se mesha so dodatok na seckan magdanos i celerovi lisja, seckan kopar i so meshavina od jogurt i kisela pavlaka.Se dodava malku sol i jabolkov ocet. Salatata e osvezhuvachka i lekovita.
sisi 5 Poeni Dalila.[;)] Odlicen topic bejb![:)]
dalila
quote:
Originally posted by sisi
5 Poeni Dalila.[;)] Odlicen topic bejb![:)]
Fala sisi...naidov na vakvi podatoci, barajkji neshto drugo i pomisliv deka mozhat i na nekoj drug da mu koristat[:)]
dalila
Tikva
[img]http://www.coolinarika.com/img/ingredient/100513_1.jpg[/img]
Lek protiv zgolemena protata, zapalenie na tenkoto crevo dizenterija, teshkotii pri mokrenjeto glisti i psorijaza Tikvata (Cucurbita pepo L.) e ednogodishno zelkasto rastenie, poznato vo kulturata na site potopli zemji na svetot. Se odgleduva ne samo poradi plodot shto mozhe da se jade i koj mozhe da bide tezhok i preku 10kg, tuku i zaradi maslodajnite semki od koi se pravi lesno svarlivo ulje. Tikvata sodrzhi vo sebe masno ulje, pektin, belkovini, shekjer, karoten, manganova sol, vitamin C, fosforni kiselini,, fitosterin i salcilni kiselini. Tikvata mozhe da se jade pechena ili varena i pripagja vo zdrava i lesna hrana. Sekojdnevna terapija , koja ja sochinuva svezh sok, vareno ili pecheno meso od tikva se pokazhalo dobro vo lechenje na psorijazata. Izljupenite smeki od tikvata, presni ili pecheni, se odlichno sretstvo protiv crevni paraziti. I pokraj iskluchitelnite svojstva shto gi sodrzhi tikvata, taa e slabo zastapena vo nashata ishrana shto e vistinska shteta
Lek protiv psorijaza
Vo periodot koga tikvata ja ima na pazar, treba redovno da se koristi za ishrana.Koj ima psorijaza neka ja koristi sekoj den.Mozhe da se napravi sok od nea, a mozhe da se konzumira i varena ili pechena.
Tikvata kako lek protiv glisti
Osven shto davaat vkusno ulje, semkite od tikvata se mnogu lekoviti i se upotrebuvaat za isteruvanje na glistite, olesnuvaat mokrenje i pomagaat kaj zgolemena prostata.Ako samite gi spremate semkite, brzo posle perenjeto isushete gi i ostavete gi na ladno i suvo mesto.Koga kje se odstrani ljushtata, treba da se vnimava da ne se odstrani i sivozelenata potkozhichka, vo nejze se najvrednite sostojki. Na deca im se dava 150-200gr svezhi ischisteni semki, istolcheni i izmeshani so med-odednash.A vozrasnite zemaat nautro, na gladen stomak 400gr semki.Posle polovina chas treba da se ispie edna lazhica ricinusov zejtin so crno kafe.Nishto drugo da ne se jade. Koj ne mozhe da izdrzhi, neka zeme eden izrendan morkov.
Varivo od tikva
Se vari mesoto od tikvata iseckano na kockici, 2-3 minuti pred kraj se dodava kisela pavlaka vo koja e izmeshano 1 lazhichka crno brashno, sitno iseckan kromid i melen bel biber. Se posoluva po vkus.
Za odstranuvanje na bradavici
Vnimatelno se zemaat prashnicite od sredinata na cvetot od tikvata, malku se izgnechuvaat i so toa se trijat dva pati dnevno bradavicite.Se povtoruva se dodeka bradavicata ne otpadne.
V irginia Dalila , kako Praska na anglijski ?:)...ili na ruski ?[8D]
OooOo peach
V irginia
quote:
Originally posted by OooOo
peach
Fala [:)]
dalila
Cveklo
[img]http://www.dnevnik.co.yu/arhiva/03-02-2003/akt/lekar/Cvekla.jpg[/img]
Protiv tumor i leukemija, akutni fibrozni zaboluvanja nizok pritisok, grip, ja podobruva rabotata na nervite i mozokot, chisti i stvara krv, ja podobruva rabotata na zholchkata, dzigerot i zheludnikot, shtiti od radioaktivnost i zrachenje, deluva preventivno Cvekloto (Beta vulgaris) e so poteklo od bregovite na Sredozemjeto. Ova dvogodishno rastenie so vretenast koren, crvena boja i temnozeleni lisja, spagja vo redot na najkorisnata i najlekovitita grdinarska kultura. Se koristi celoto rastenie, se upotrebuva preku celata godina,bogato e so vitamini i minerali, lesno svarlivo, mozhe da se zema bez ogranichuvanje i opasnost od shtetni posledici Pokraj iskluchitelnoto bogatstvo so belkovini, masti i jaglen hidrati, cvekloto gi sodrzhi skoro site mineralni sostojki: kalcium, kalium, natrium, fosfor, magnezium, zhelezo, fluor, mangan bakar, jod, litijum, stroncijum, brom... Znachajno e i prisustvoto na vitamin B1,B2,C, kako i vitamin B12, iskluchitelno redokvo produktite so rastitelno poteklo, a taka vazhen za vegeterijancite. Blgodarejkji na prisustvoto na antocijanot, koj dava topla crvena boja na sokot od cveklo, a vlijae i na obnovuvanjeto na krvta,ova blagorodno rastenie deluva antikancerozno. Iskluchitelni se zdrastvenite efekti na cvekloto vo sluchai na demineralizacija na koskite i zabite: prisustvoto na jod go chini cvekloto dragoceno vo borbata protiv arterioskleroza i usporuvanje na stareenjeto.
Sok od presno cveklo protiv najteshki oboluvanja
Cvekloto e lekovito i kaj najteshkite zaboluvanja, deluva i protiv tumorot.So varenje gubi od svoite lekoviti svojstva, pa najdobro e da se pie sok od presno cveklo.Od 1kg cveklo se dobiva otprilika 700gr sok. Cvekloto treba tenko da se izljushti, sitno da se izrenda, da se prelie so sok od limon i da mu se dodade med. Koga malku kje odstoi se istisnuva sokot i se pie vo mali goltki preku cel den.Kaj poteshkite zaboluvanja se pie dnevno od 1/2 do 1l sok.Koga kje se oseti podobruvanje,kolichinata se smaluva na 1/4l.
Chorba od cveklo za jaknenje i chistenje na krvata
Se mijat dve mladi vezi na listovi od cveklo, se seckaat i se stavaat da se varat.So niv neka se vari i edna veza magdanos.Dodeka listovite se varat (10-15 minuti), se secka mlad luk, se renda morkov, eden koren od magdanos i pomal celer. Se rendaat na sitno 4-5 cvekla, sve se preliva so golema lazhica zejtin i sok od limon, se stava vo vodata so lisjeto i vednash se trga od oganot.
Salata od cveklo
Krupno se renda cveklo i upola pomal koren od celer. Se zachinuva so sol, jabolkov ocet, lazhica maslinov zejtin i melen kim.Se mesha so kisela pavlaka i posipuva so magdanos.
dalila [img]http://web.vip.hr/gmagazin.vip/Dinja2.jpg[/img]
Dinja
Dinjata (Cucumis melo) e ednogodishno zelkasto rastenie, so poteklo od Azija i Afrika, dava zholti, mesnati i mnogu vkusni plodovi. Se koristi plodot, korenot i semeto, a se bere na pochetok na Maj do Oktomvri. Plodot se upotrebuva vo oblik na ovoshna salata, kompot ili marmelada. Plodot sodrzhi voda (95%), shekjer, belkovini, limonska kiselina,vitamin C, karoten,eterichni ulja i neshto bakar, cink,zhelezo.Vo korenot ima pektin, kalcijev malat, smola, vosok i melonemetin, na koj osobeno treba da se obrati vnimanie, zatoa shto predizvikuva proliv i povrakjanje. Od dinjata se pravat i lekoviti oblozi(protiv opekotini i ubodi)
Dinja protiv kamenec vo bubreg i mokrachna beshika
Se zemaat 1kg semki od dinja, se stavaat zaedno so 5l voda da se varat i se prestanuva da se vari koga kje stanat 3l voda. Koga kje se oladi, se proceduva i se prefrla vo flashi.Se pie 3 pati dnevno po 1dl.Lechenjeto trae se dodeka ne prestanat tegobite. Ovoj lek mozhe da se priprema i sekoj den-svezh.Treba da se zeme edna lazhichka semki, da se stolchat i da se varat 2-3 minuti so 2dl voda. Se pie tri pati dnevno.
Dinjata za opekotini i ubodi
Dinjata gi smiruva bolkite pri nadvoreshno povredi na kozhata, pri opekotini i ubodi. Bolnoto mesto se machka so sok od dinja ili na nego se stavat oblozi od narendana dinja.
Sok od dinja
Rachno ili so pomosh na sokovnok se cedi sokot od dinji, se mesha so jogurt i po zhelba dodava sok od limon ili med.
dalila
[img]http://faq.macedonia.org/images/grozje.jpg[/img]
Grozje
Za chistenje i jaknenje na krvta, za podmalduvanje na organizmot, protiv bolovite vo prostatata, protiv kozhnite bolesti i pagjanje na kostata, za isfrlanje na kamen od zholchka Grozjeto (Vitis vinifera L.) e plod vinovata loza, povekjegodishna grmushka, chija tatkovina se smetaat zapadna Azija i juzhna Evropa. Za jadenje vo svezha sostojba voglavno se koristi trpezno grozje, se koristi i vo sushena sostojba, a najmnogu se koristi vo industrijata na vina, kako i proizvodstvo na razlichni napitoci. Vo grozjeto ima najmnogu voda(80%), potoa shekjer(16,7%) celuloza(4,3%), potoa jabuchna kiselina, kalium, natrium i drugi mineralni soli i vitamini(najmnogu vitamin C) Grozjeto e poznato i kako lekovito sretstvo. Ima sredna hranliva vrednost(68 kalorii na 100gr) Grozjeto deluva osvezhuvachki na organizmot. Medicinata mu gi priznava laksativnite i diuretichni svojstva (chistenje i lachenje) Dijabeticharite moraat da go konzumiraat umereno poradi prisustvoto na shekjer
Grozjeto za chistenje i jaknenje na organizmot
Treba da se napravi meshavina od ednakvi delovi na semki od grozje,shpargla, proniknat jachmen, koren na kucheshka pchenica.Meshavinata treba lesno da se proprzhi i od toa da se vari kafe pa vo mali goltki da se pie vo tekot na denot.
Grozje za podmladuvanje na organizmot
Dietite so ovoshni sokovi deluvaat stimulativno na cle organizam. Dietata so grozje e edna od najdobrite. Vo sezonata na grozje, dokolku vasheto zdravje toa vi dozvoluva, drzhete 20-tina dena dieta so grozje.Kje gi odstranite vishokot na kilogrami, kje go regulirate apetitot i metabolizmot, kozhata kje vi blesne so svezhina. Se razbira, ako dopolnitelnata hrana e nemasna i lesna. Ako ste preslabi, jadete grozje so pojaka hrana i na vas kje vi pomogne.
Grozjeto protiv zholchni kamenja
Za ovoj lek se koristi vino.1/2l vino se vari so 1/8l maslinov zejtin okolu 5 minuti.Ova se pie sekoe utro na gladen stomak, pet dena po red. Koga kje se ispie se legnuva najprvo polovina chas na edna, pa polovina chas na druga strana.
Grozjeto protiv bolovi vo prostatata
Terapijata e sledna: deset dena pred sekoj obrok (doruchek, ruchek i vechera) da se izede 1/2kg gozje. Posle sekoj obrok da se pie chaj napraven od4 golemi, isitneti svezhi ili suvi lozovi listovi. Lisjeto se preliva so 7 decilitri vriena voda i posle 2 saati stoenje se proceduva i pie.
Grozjeto protiv kozhni bolesti i pagjanje na kosta
Vo prolet, koga lozata se rezhe i koga niz nea kje prostrujat zhivotnite sokovi treba da se zarezhe lozata blisku pri korenot i da se sobere vo flashichka technosta shto istekuva. Sokot koj shto na toj nachin kje go sobereme e lekovit za mnogu bolesti. Ako so nego se premachkuva lishaj, za nekolku denovi kje ischezne. Odstranuva i perut vo kosa, a ako go trieme divoto meso i ono kje ischezne
dalila
Jabolko
[img]http://www.zvrk.co.yu/Mskola/biologija/gljveujesen/jabuka.jpg[/img] Za dobar son, protiv hronichen zamor, trovanje, visok pritisok, nesvestica, preterana gojaznost, glavobolka, migrena, proliv,povrakjanje,vrtoglavica, bolesti na grloto,okostuvanje na zglobovite, izgorenici, perutav ekcem, impetiga, trihofitije, proshireni veni, orebotini od otroven brshlen, opstipacija, isijas Jabolkoto (Malus communis) e najrasprostraneto kontinentalno ovoshje (potekloto mu e od severo-zapadnite predeli na himalaiite) Odgleduvano e ushte 100 godini pred novata era. Se odgleduva na preku 5 milioni hektai shirum svetot, a poznati se okolu 10 000 sorti na jabolki. Raste i kako divo ovoshje koe isto taka se koristi, zaradi kiselosta se koristi voobichaeno pecheno,a se koristi za nastinka. Jabolkoto se koristi vo zdravstveni celi (jabolkoviot ocet, koj gi sodrzhi site svojstva na jabolkoto, osnoven lek e vo tradicionalnata medicina poradi znachajnoto prisustvo na kalium, koja e kluchna mineralna sostojka) Se koristi cvetot, plodot i ljushpata od plodot. Cvetot se bere vo april, maj i juni, a plodot od pochetok na juni do krajot na septemvri. Plodot sodrzhi, pokraj vodata,shekjer, pektin, vitamina A, B i C i organske kiselini: jabuchna, limunova mravja, karponska... Znachajna vrednost na jabolkoviot ocet e vo toa shto kalijumot gi vrzuva i ostanatite neophodni sostojki: fosfor, hlor, natrium, magnezium, kalcium, zhelezo, fluor, silicijum, a vo pomala merka i drugi minerali. Svezhite ili pechenite jabolki go olesnuvaat varenjeto. Chaj od lushpite od jabolki gi regulira poremetuvanjata na organite na varenjeto.
Jabolkoto protiv anemija
Sekoe utro na gladen stomak treba da se izede edno narendano jabolko prelieno so sok od polovina limon, lazhica domashen shumski med i kafena lazhica sok od drenki.
Jabolkoto protiv ishijas
Trulite jabolki (najdobro divi) se odlichen lek protiv ishijas. Bolnite mesta, ednostavno se oblozhuvaat so jabolkoto i toa se povtoruva so denovi se dodeka na se oseti podobruvanje.
Jabolkoto protiv ostipacija
Odlichen nachin da se regulira stolicata i da se otsrani zatvorot e da sekojdnevno zemate obrok od edno pecheno jabolko so leb ili ushte podobro so kasha od jachmen, pchenica ili oriz.
Chaj od jabolko kako univerzalen lek
pet minuti treba da se 2,5dl voda so edna golema lazhica med i sok od eden limon.So toa da se prelie 10gr jabolkov cvet i da se ostavi da otstoi poklopeno ushte 15 minuti.Da se precedi. Se pie za jaknenje na nervite, srceto, belite drobovi, za reguliranje na stolica i ublazhuvanje na kashlica i kijavica. Istovremeno, odlichno ja gasi zhedta vo vrelite letni denovi.
Jabolkoto protiv depresija
Vo vodata za kapenje (da ne bide prevrela) se dodava litar jabolkov ocet i litar chaj od bobici od smreka. Posle 15 minutno kapenje treba da se ispie i sok od svezho jabolko so limon i med ili chasha jabolkovo vino.
dalila
Jagoda
[img]http://novice.svarog.org/slike_novice/2021v.jpg[/img] Protiv giht, bolesti na bubrezite, avitaminoza, hemoroidi, rani, arterioskleroza, kozni oboluvanja, cir na zeludnik, malaksalost, malokrvnost, za smaluvanje na visok krven pritisok, nervna napnatost, protiv krvavenje na matkata Jagodata (Fragaria vesca) e povekjegodishno zelkasto rastenie, uspeva kako shumsko i gradinarsko ovoshje vo zonite so umerena klima. Ima fina aroma i prijaten vkus. Vo svetot se znae za oklu 400 sorti na jagodi. Vo narodnata medicina voglavno se koristi shumskata jagoda zatoa shto po kvalitet, broj na vitamini i hranlivi sostojki osetno ja premashuva grdinarskata jagoda. Se konzumira kako svezha ili prerabotena(dzem, sirup, kompot, osvezhuvachki napitoci, marmelada, slatko sladoled, zhele, vino).Vo plodot na jagodata ima okolu 10% shekjer,okolu 1% slobodni organski kiselini(limunska,vinska,jabuchna) pektin, mineralni sostojki, aromatichni soedinenia, karoten, vitamin C i dr.Vo shumskite jagodi ima povekje zhelezo odkolku vo gradinarskite, poradi toa osobeno i se preporachuvaat na slobokrvnite lica. Oriz so koren i lisja od shumska jagoda se upotrebuva kaj preterano i chesto isfrlanje na retka stolica. Od lisjata na jagoda se pravat chaevi so iskluchitelna lekovitost. Svezhiot plod na shuskata jagoda so mleko, vino ili limonov sok, im pomaga na bubrezhno bolnite, lechi od zholtica, go pojachuva srceto.
Jagodata protiv bolki vo zheludnik
Vo 1l, po mozhnost nerafiniran zejtin se stava kilogram shumski ili gradinarski jagodi i se ostava da stoi na sonce dva meseci. Se zema po edna supena lazhica sekoj den.
Jagodata za chistenje na kamenec i pesok od bubrezite i zholchniot meur
Ako imate teshkotii so bubrezite i zholchniot meur, potrebno e da vo tekot na mesec, mesec i pol dena sekojdnevno izedete po 1kg zreli shumski jagodi so jogurt, vino ili limonov sok. Za terapija von sezona mozhat da se koristat susheni jagodi, marmeladi i slatko od istata.
Jagodata protiv dijarea
Kaj polesniot tip na dijarea 15gr koren od jagoda se vari 5 minuti vo 2,5dl voda, posle toa se ostava da odstoi poklopeno ushte 10-15 minuti. Posle toa se cedi i toplo pie nekolku pati dnevno. Vo sluchaj na poteshok vid na dijarea, se zema 400gr lisja od jagoda i vari so 1,2l dobra domashna rakoja, se dodeka ne se namali technosta na pola. Se pie edna kafena lazhichka sekoi 2-3 chasa.
Jagodata protiv groznica i tuberkoloza
Se vari 2gr lisja od jagoda vo 2,5dl mleko so 1 lazhichka med, okolu 5 minuti. Smeshata se proceduva i pie tri pati na den po edna sholja.
Jagodata za podobro lachenje na zholchkata
Tri pati dnevno, posle doruchek, ruchek i vechera, treba da se izede 30-500gr svezhi presni jagodi zachineti so med i sok od eden limon. Terapijata trae 15 dena.
Jagodata za chistenje na krvta
Se pravi meshavina od dve supeni lazhici iseckani listovi i koren od jagoda i od dve supeni lazhici iseckan list ruzmarin. Ovaa mehsvina se preliva so 7dl vriena voda, ostava da stoi poklopena se dodeka ne se oladi.Se proceduva i pie tri pati dnevno po 2dl pred jadenje.
dalila
Kopriva
[img]http://www.krstarica.com/slike/kuvar/saveti/kopriva.jpg[/img] Lek za chistenje na krvta, protiv opagjanje na kosata, reumatizam, groznica, perekumerno mokrenje, tuberkoloza na belite drobovi, bronhitis, zaboluvanje na zglobovite, kamen vo bubregot, za zarastuvanje na rani, protiv zrachenje, slabokrvnost, chir na zheludnik, nesonica, nervoza Koprivata (Urtica dioica L.) e zelkasto rastenie, rasprostraneto niz cel svet chij list, vo prolet, se koristi kako zelenchuk. Sluzhi i kako industriska i lekovita bilka. Se koristi listot, korenot i semeto. Listot so stebloto, koe ne preminuva 40cm, se bere od pochetok na mart do krajot na juli, semeto i korenot vo septemvri, oktomvri i noemvri. Zaradi svojata vitaminska i prehrambena vrednost koprivata, i pokraj toa shto ne se odgleduva vo gradini, se smeta za iskluchitelno zdrav, korisen i pristupachen zelenchuk, se razbira i lek. Iskluchitelno e bogata so razni korisni sostojki: belkovini, jaglen hidrati, masti, kalcium, fosfor, zhelezo, vitaminim C, A, B2 i K, karotin, pantotenska kiselina i dr. Koprivata e pokraj ostanatoto i prav mal polivitaminski rezervoar. Na nashata trpeza retko ja ima, mada mozhe da se pripremi na razni nachini.
Koprivata protiv slabokrvnost
Mladata kopriva se bere vo prolet, se razbira od chisti povrshini, ili da se pobara na pazar. Izmienata kopriva treba da se izmie i da se svari kolku da omekne. Zaradi jakiot vkus, prvata voda mozhe da se frli iako so toa se gubi del od vitaminite. Koga kje se svari, koprivata treba da se isecka,izmesha so kisela pavlaka i lahichka crno brashno i da se provari na tivok ogan, minuta-dve. Se trga od oganot i se dodava malku morska sol, melen biber, meleno muskatno orevche i dosta naseckan luk. Se zachinuva so mala kolichina na puter ili dve-tri lazhici zejtin. Pokraj toa shto ja jakne krvta, ovoj "spanakj" i ja chisti poradi golemiot procent na vitamin A i C vo koprivata.
Chaj od kopriva go jakne zheludnikot i dzigerot
Ovoj chaj se sprema od celato rastenie.Vo 2l voda se ostavaat da stojat tri supeni lazhici isitneto rastenie, da stoi 10-12 chasa. Posle toa ovaa technost se vari poklopena, polovina chas. Koga kje se oladi se proceduva i pie tri pati dnevno pred jadenje po edna sholja.Ovoj lek, isto taka,ja odvojuva sluzta od belite drobovi, gi chisti crevata, dzigerot i zheludnikot.
Vino od kopriva protiv chir vo hzeludnik i crevata
Skoro i da nema bolest kaj koja koprivata ne pomaga. Se pravi meshavina od 10 supeni lazhici lisja i koren od kopriva, edna lazhica pelin i edna lazhica stolcheni smrekini bobici. Smeshata se stava vo 1l crno vino i se ostava da stoi 12 chasa, posle shto so dodatok od 3-4 lazhici domashen med, se vari okolu polovina chas. Poklopeno stoi se dodeka ne se oladi. Ova vino-lek se konzumira mlako, po edna suena lazhica pred jadenje. Pokraj chiro vo zheludnik i crevata, ova vino pomaga i kaj gihtot, bubrezhnite oboluvanja i neurozata.
dalila
Krastavica
[img]http://modestiblejz.blog.hr/slike/1610900245.jpg[/img] Za razubavuvanje i osvezhuvanje na liceto, protiv bolestite na zheludnikot i crevata, zapalenie na kozhata, svrbezh, kasnuvanje od insekti, za lechenje na mokrachni kanali, kozhen osip, chirevi, krvta, podobra rabota na bubrezite, chistenje na krvta, shekjerna bolest,nadvoreshni hemoroidi, Krastavacata (Cucumis sativus L.) e ednogodishno zelkasto rastenie, so ovalen plod koj se jade nezrel. Za divata krastavica znaele ushte zhitelite na Himelaite pred 5 000 godini. Ni taka dolgo upotrebuvano ova rastenie ne bilo dovolno da se otkrie najsoodvetniot nachin na negova upotreba. Najchesto se koristi za salata, so rezhenje na krishki. Taka , pokraj shtetata shto se pravis so solenje(se gubat dragocenite kalium i natrium) so stoenje i cedenje na sokot se gubat i dragocenite hranlivi sostojki. Znachi, treba da se izljushti i da se jade vo svezha sostojba, bez nikakvi dodatoci ili vo najlosh sluchaj da se isecka na kockici i da se promesha so kiselo mleko ili jogurt, magdanos i luk. Blagodarejkji na visokiot procent na voda (95%) energetskata vrednost na krastavicata ne e golema, pomala e otkolku na bilo koja druga gradinarska kultura. Prisustvoto na belkovinite e neznachitelno(0,6%), masti (0,1%) a tek neshto povekje ima jaglen hidrati(3,2%) No, zatoa e znachajno pogolemo prisustvoto na mineralnite sostojki(okolu 400mmg) od shto najmnogu ima kalium, kalcium, fosfor, zhelezo, mangan i jod. Tie osobini go chinat iskluchitelno lekovito rastenie.
Salata od krastavici
Najdobar nachin na spremanje na salta e da se naseche krastavicata na pokrupni parchinja, prelie so malku limonov sok i izmesha so dosta kiselo mleko (ili jogurt, kisela pavlaka).
Krastavicata za jaknenje na ochite
Da se iscedi sok od kiseli krastavici, da se natopi gaza koja kje se stavi na ochite i preku toa, suva gaza. Posle 20 minuti da se trgnat oblozite od ochite i da se izmijat so blaga, mlaka kamilica.
Chaj od krastavici za bubrezi i mokrachni patishta
Od zreli, zholti krastavici da se izvadat semkite, izmijat i dobro isushat.Chajot se sprema taka shto vo 2dl voda se vari kafena lazhica od semkie okolu 10 minuti. Chajot se pie na gladen stomak.
mick Ama te biva sekoja cest Samo prodolzi taka Site ke imaat korist
dalila
quote:
Originally posted by mick
Ama te biva sekoja cest Samo prodolzi taka Site ke imaat korist
Fala[;)][:)]
Kompir
[img]http://www.semenarna.si/semenarna/novosti/2005/krompir/krompir_aladin.gif[/img] Sprechuva skorbut, odstranuva vishok na zheludachna kiselina,deluva kako diuretik, odstranuva izmrznanici,ja potiknuva rabotata na srceto i go rasteretuva,pomaga kaj izgorenici, reumi i akutni artritisi, zapalenie na belite drobovi, akutni bronhitisi,odstranuva glavobolki i visoki temperaturi, odstranuva divo meso, lechi od ubodi. Kompirot(Solanum tuberosum L.) e ednogodishno zelkasto rastenie, potekloto mu e od Peru i Chile, denes e eden od najrasprostranetite produkti na svetov. Najmnogu se odgleduva vo Evropa. Postojat okolu 1500 vrsti na kompir. Se koristi za chovechka i stochna hrana, za tehnichka prerabotka(shpiritus i skrob) i vo lekoviti celi. Blagodarejkji na svojata bioloshka vrednost kompirot bi mozhel da go odrzhi vo zhivot chovekot bez i eden drug produkt. Toa i ne e chudo ako se znae deka kompirot sodrzhi vo sebe dovolno belkovini, masti, jaglen hidrati, mineralni sostojki neophodni za zhivot, vitamini C,B1 I B2. Poshto i korata na kompirot e korisna (ima fluor koj sprechuva zaben karies) pozhelno e da se jade pechen ili varen, neizljushten, zatoa shto taka ne go gubi vitamniot C. Vazhen e nachinit na priprema na kompirot: razvareniot kompir gi gubi hranlivite sostojki i zatoa potrebno e vo tekot na varenjeto da mu se dodade malku sol, da se vari na parea, a poradi toa shto najmnogu belkovini ima pod samata kora treba da se vodi rachun pri ljupenjeto. A najdobro e da se vari zaedno so korata. Treba da se znae deka e shtetno da se jade pozelenet i proniknat kompir. Zelenite mesta sodrzhat doza na solanin koj mozhe da dovede do trovanje.
Kompirot protiv chir na dvanaesetpalachno crevo i zheludnik
Se ljushti 50gr kompir i se mele na mashina za melenje meso.Sokot se pie nautro na prazen stomak i povtorno pred ruchek. Se povtoruva taka podolgo vreme, do 6 nedeli, a so toa se pridrzhuva i do propishanata dieta za ovaa bolest.
Kompir protiv glavobolka
Sirov kompir se renda i vo vid na oblogi se stava na chelo i slepoochnicite.Na ist nachin se snizhuva i temperatura.
Kompirot za odstranuvanje na zhuljevi
Od narendan sirov kompir se pravat oblozi koi se previvaat i pricvrstuvaat na zhuljot, i se ostava da prenokji.Se povtoruva taka nekolku pati se dodeka zhuljot ne ischezne.
Kompirot kako sredstvo za chistenje na organizmot
Se renda sirov kompir i isto taka se renda sirova jabolko, pa se promeshuva.Se jade ovaa kasha podolgo vreme i rezultatite kje se vidat duri i na samoto lice...tenot kje se ischisti.
achtung_panzer [:0] Bravo dalila! So ovolkavo poznavanje, mozhesh biznis i pol da si otvorish... Bi dodal samo za koren od magdanos i kamenja vo bubrezite/zholchkata: se vari korenot vo sherbet vo odnos 1:3 (eden del koren tri dela shekjer, onolku shekjer zaradi mnogu neprijatniot vkus). Dobieniot sok se cedi i se zema po edna lazhica pred pojadok sekoj den. Rezultatite se... neverojatni... Lazhica maslinovo maslo nautro pred jadenje isto taka dosta pomaga pri problemi so bubrezite... ama imajte na gotovs limonche i voda oti vkusot e... brrrrr...
dalila
quote:
Originally posted by achtung_panzer
Bi dodal samo za ....
Pozhelno e da dodavate[;)]...vakvi podatoci obichno se baziraat na iskustvo, sekoj neshto probal od maka i videl rezultati, pa shto znaete od svoe i tugjo iskustvo pishuvajte tuka[:)] Treba da pojdam do kaj majka mi, ona ima cela tetratka so vakvi lekovi, napishana...sve shto slushala od razno-razni lugje dodeka chekala red vo ambulanta[:D]
dalila
Две јаболки на ден
[img]http://images.mt.net.mk/images/jabolka1.jpg[/img] Јаболките и останатите продукти богати со растворливи влакна, попознати како пектин, многу помагаат во намалувањето на холестеролот. Француските истражувачи набљудувале група средовечни здрави мажи и жени во чија вообичаена исхрана додавале две до три јаболки дневно во текот на еден месец. Резултатите биле дека ЛДЛ холестеролот се намалил кај 80 % на пациентите, а кај половина од нив повеќе од 10%. Исто така, дошло до зголемување на корисниот ХДЛ холестерол. Интересно е дека јаболките покажале подобар ефект кај жените, кај една од нив холестреолот се намалил дури за 30 отсто. Научниците ја испитувале масата богата со растителни влакна која останува по правењето сок од јаболки. Од оваа маса направиле колачи кои им биле давани три пати дневно на мажи со зголемен холестерол. Кај 26 мажи со многу висок холестерол кои јаделе по три вакви колачи дневно, наместо обични колачи кои им ги давале на контролната група, холестеролот се намалил за просечно 7 отсто. Секој колач содржел 15 грама влакна, количина која ја содржат 4 до 5 јаболки. Повеќето стручњаци сметаат дека пектинот е многу важна супстанца во процесот на намалување на холестеролот, иако и останатите состојки на јаболките имаат удел во тоа. izvor:idividi
dalila
Грав наместо хемотерапија
[img]http://images.mt.net.mk/images/grav.jpg[/img] Гравот, лешниците, бадемите и житарките можат значително да помогнат во спречување на рак кај луѓето. Лондонските научници откриле дека состојката иноситол пентакосфосфат значително силно делува против опасноста од развивање на оваа болест во организмот. Оваа состојка во големи количини се наоѓа во мешункастите растенија, житарките и во оревите, лешниците и бадемите. Состојката е испитана врз глувчиња, кај кои покажала одличен ефект. За разлика од хемотераписките супстанции, ова соединение не е воопшто отровно. izvor:idividi
dalila
Pchenka
[img]http://www.gemuesegarten.at/gemuesegarten/gemuese/mais.jpg[/img] Odstranuva kamenec od bubrezi, pomaga kaj oboluvanja na krvnite sadovi, visok pritisok, dijabetis bolesti na srceviot muskul, mokrachni patishta, rahitis, kashlica, bolki vo kichma, arterioskleroza, krvarenje, Pchenkata (Zea mays L.), poteknuva verojatno od Meksiko ne raste kako samonikno rastenie, shto bi trebalo da znachi deka bila gaena i pred 4500 godini pred novata era. Iako vo Evropa e stignata posle Kolumbovoto otkritie, pochnala da se see stotina godini odposle (vo nashata zemja ushte pokasno, pochetokot na 17 vek) Denes, po obem na prinosi e prva zhitarica na svetot. Sosema pogreshno no pchenkata se koristi denes povekje vo stochnata ishrana i kako industriska bilka, namesto da se koristi kako osnoven produkt vo chovechkata ishrana. Zrnoto na pchenkata e bogato so vredni bioloshki sostojki. Bogato e so jaglenhidrati, skrob,belkovini i shekjer. Vo rastitelniot zejtin shto se dobiva od pchenkata ima linolenska kiselina, fitosterin,vitamina E, fitohormon i pripagja vo najkvalitetnite dietalni zejtini. Vo narodnata medicina osobeno se ceni pchenkarnata svila. Verojatno zatoa shto vo sebe sodrzhi hlorofil, fosforna kiselina, vitamin K, saponizid, tanin, shekjer, etericno ulje, enzimi, silicilna kiselina, kalievi i kalciumovi soli, masno ulje i drugo.
Pchenka za smaluvanje na pritisok
Tri supeni lazhici od pchenkarno brashno , meleno po mozhnost vo vodenica, se stavaat vo 3dl ladna voda.Se ostava da stoi 3-4 chasa, a potoa vo goltki se pie preku celiot den.Brashnoto ne treba da se razmatuva, tuku se ostava kako talog.Ovpj pijalok treba da se pie sekoj den podolgo vreme a na koj mu godi mozhe i redovno da go koristi namesto voda.
Pchenkata kaj zapalenie na jajnici
Se meshaat 6 supeni lazhici pchenkarna svila i po 4 isti lazhici medvedovo grozje, neven i majchina dushica.Se zemaat 4 supeni lazhici od ovaa smesha i se varat vo 1/2l voda 10-15 minuti.Koga chajot kje se oladi se pie tri pati dnevno pred jadenje po edna sholja.
Pchenkata protiv angina
2 supeni lazhici belo pchenkarno brashno se vari vo 300-400ml voda 2 minuti. Se zasladuva so med i pie toplo tri pati dnevno po edna sholja posle jadenje.
Pchenkata protiv rahitis, kashlica i malokrvnost
Vo faza na rast, koga seushte pchenkata e vo mlechna sostojba, treba da se naberat nejzinite nezreli obvivki i da se sushat na promaja i svezh vozduh.Od vakva isushena svila se vari chaj, edna shaka na 1/2l voda-se vari 2 minuti.Se pie tri pati dnevno po edna sholja.
dalila
Колку грозјето е корисно?
[img]http://images.mt.net.mk/images/Grozje.jpg[/img] Познато е дека дека оние што пијат вино поретко заболуваат од кардиоваскуларни болести и живеат подолго. Заштитниот ефект на виното кога е во прашање кардиоваскуларниот систем се припишува на соединението наречено ресвератрол, за кое јапонските истражувачи неодамна докажаа дека може да ја спречи артериосклерозата кај животните. Потоа, друг научник од Универзитетот Корнел открил дека во сокот од црно грозје има иста количина ресвератрол колку во повеќето видови вино, дури и повеќе. Тој сок не го има штетното дејство на алкохолот, а можат да го пијат и децата. Според резултатите на тој научник и белото вино содржи мали количини ресвератрол, како и во сокот од бело грозје. Предностите на конзумирање грозје во сите бои се многубројни. Грозјето е одличен извор на елагинска киселина, за која се верува дека има силно антиканцерогено дејство. Во него има многу бор, минерал кој на жените во периодот по менопаузата може да им помогне да го одржат оптималното ниво на естрогенот во крвта. izvor:idividi
dalila
Калинка против артеросклероза
[img]http://images.mt.net.mk/images/kalinka.jpg[/img] Во списанието „Journal of Nutritional Biochemistry“ е објавена студија за учинокот на сокот од калинки за спречување на оксидацијата на LDL холестеролот, т.е. за превенција на артеросклероза. Научниците набљудувале како LDL холестерот (лош холестерол) се однесува во присуство на сок од калинки. Тие воочиле дека 40% помалку молекули на LDL холестерол оксидирале во присуство на сок од калинки. Добро е познато дека оксидираниот LDL холестерол претставува значаен ризик за појава на атеросклероза. Бидејќи не се спровдени клинички студии на луѓе во врска со оваа супстанција, не е позната дозата на активни супстанции од калинката која е потребна за истиот учинок кај заболените од артеросклероза. Сепак резултатите ветуваат многу и упатуваат на вклучување на калинката и сокот од калинка во секојдневната прехрана. izvor:idividi
dalila
Zelka
[img]http://www.ktf-split.hr/~franko/kupus.jpg[/img] Sprechuva skorbut, lechi chir na zheludnik i dvanaesetpalachno crevo, hronichen zatvor deluva antiseptichno, go pojacuva imunitetot na organizmot, lechi reuma, rani od proshireni veni na nozete, belodrobni bolesti, giht, slabokrvnost Zelakata (Brassica oleracea L.) e dvogodishno rastenie iskluchitelno vazhno vo ishranata na lugjeto. Se bere od maj do noemvri. Ima mala energetska vrednost no zatoa e bogata so minerali i vitamini(zelkata ima povekje kalcium od bilo koe drugo rastenie)>Potoa, bogata e so kalium, zhelezo, magnezium, bakar, fosfor. Malku e poznato deka zelkata po kolichina na vitamin C e ramna na limonot i pomarandzata.Sodrzhi ushte i vitamin B!, kako i provitamin A. Vo ishranata zelkata mozhe da se konzumira svezha, varena ili skiselena. Utvrdeno e deka zelkata e pozdrava svezha odkolku varena, a shtetna e po zdravje ako se przhi ili dinsta na mast. So varenje ili przhenje ischeznuvaat nejzinite najvazhni sostojki. Kiselata zelka i rasolot, kako i svezhata se mnogu zdravi i lekoviti. Chasha rasol e blagotvoren utrinski pijalok. Sokot od vsezhata zelka ja pottiknuva razmenata na materii, sprechuva pojava na chir ili gastritis. Lekoviti oblogi se pravat od listovi na zelka.
Lekovit sok
Ako patite od neredovna stolica, chir na zheludnik ili katar na debeloto crevo, sekako vmetnete vo svojata ishrana sok od svezha zelka.Sekogash spremajte go neposredno pred upotrebata. Rachno ili so pomosh na sokovnik iscedete sok-edna chasha i ispijte go na gladen stomak sekoj den podolg preiod.Vo letnite denovi kje bide ushte poprijaten ako go pomeshate so jogurt i so malku sol.
Zelka za podobra razmena na azotni materii
Tri pati dnevno, sama ili pokraj obrok da se jade salata od presna ili kisela zelka, zachineta so malku rastitelen zejtin, so dosta magdanos, rendan morkov i luk. Namesto voda da se pie chaj od creshni.
Zelka protiv glavobolka
Listovi na presna zelka da se izgmechat i stavat vo rerna da se zagreat pa so niv da se oblozhi glavata.Oblogite menjajte gi na 2-3 chasa.
dalila
Со зеленчук против рак
[img]http://images.mt.net.mk/images/zelka4.jpg[/img] Јадењето на зеленчук од фамилијата на зелката може да го намали ризикот од заболување со рак на белите дробови. Едно научно истражување покажува дека јадењето зеленчук од оваа фамилија, барем еднаш неделно го намалува ризикот од заболување со рак кај оние луѓе со неактивни верзии на два гена кои ги носи 70% од човечката популација. Стручњаците препорачуваат дека треба да бидат направени дополнителни испитувања и тестови за да се утврди сигурноста на истражувањето врз овие зеленчуци. Двата гени кои беа проучувани се GSTM1 и GSTT1, а нивната функција е да го штитат телото од одредени токсини. Зеленчукот како што е зелката, брокулата и никулците се многу богати со хемикалии наречени isothiocyanateс кои многу заштитуваат од ракот на бели дробови. Најчесто овие хемикалии се елиминирани од страна на ензимите „чистачи“ произведени од гените „GSTM1“ и „GSTT1“. Истражувачите од „IACR“, Лион –Франција, набљудуваа 2 141 пациент заболени од рак на бели дробови и 2 168 здрави индивидуии од Полска, Чешка, Романија, Русија и Унгарија. Следен беше и начинот на исхрана, а земени беа и примероци на ДНК. Немаше заштитен ефект кај луѓето кои носеа активни верзии на двата гена. Но, јадењето зеленчук, најмалку еднаш во денот покажало 33% заштита од ракот набели дробови кај луѓето кои имале неактивна форма на генот „GSTM1“. Околу 50% од луѓето ја имаат оваа форма на генот. Кај оние со неактивна форма на генот GSTT1 има заштитнен ефект од 37%. Околу 20% од популацијата ја имаат оваа форма. Оние луѓе кои имаат неактивни верзии на двата гена имаат заштита од 72%. Само 10% од популацијата ја има оваа гентетска структура. Ракот на бели дробови, во Англија усмртува околу 33 000 луѓе. izvor:idividi
dalila
Маслиновото масло го спречува развојот на ракот
[img]http://images.mt.net.mk/images/maslinovo_m.jpg[/img]
Хемиските соединенија наречени феноли кои се добиваат од маслиновото масло, го спречуваат развојот на ракот во ќелиите на дебелото црево, покажале резултатите од еден лабораториски експеримент. Доктор Крис Гил од Универзитетот "Алстер" во Северна Ирска и неговите колеги, автори на експериментот, истакнале дека нивното истражување ги потврдува претпоставките дека маслиновото масло е заслужно за предноста на "медитеранскиот начин на исхрана". Тимот ирски научници одлучил да го истражува можното анти-канцерогено дејство на фенолот од маслиновото масло на ќелиите на дебелото црево. Тие откриле дека инкубацијата на еден вид ќелии на ракот со помош на силна концентрација на фенол од маслиновото масло во траење од 24 часа го спречува оштетувањето на ќелискиот ДНК.
dalila
quote:
Originally posted by PajdaK
Braca i sestri Jadete Luk :)) 9 bolesti leci :)))
Eve neshto povekje za lukot[;)]
Luk
[img]http://upload.wikimedia.org/wikipedia/sr/thumb/a/a1/Beli_luk1.jpg/190px-Beli_luk1.jpg[/img]Protiv arterioskleroza, visok pritisok masnotii vo krvta, za isfrlanje na toksini, lechenje na asma, shekjerna bolest, reuma, bolesti na srceto, tuberkoloza, kolera, tifus, glavobolka, razdrazlivost, umor, bronhitis, za chistenje na crevata, protiv golema kashlica, gangrenozni tuberkolozni beli drobovi, protiv ugriz od besno kuche Lukot (Allium sativum L.) e povekje godishno zelkasto rastenie so podzemno steblo, vo oblik na lukovica najverovatno poteknuva od centralna Azija. Svezhite nadzemni delovi se upotrebuvaat kako salat a samiot luk kako zachin i dodatok na jadenjata. Poznat e od porano kako dragoceno i lekovito rastenie. Persijancite go preporachuvale za podobra cirkulacija, starite Egipchani go smetale za sveto rastenie, Kinezite kako lek protiv iscrpenost, bolesti na organite za varenje i dishenje. Vo 1833-ta godina utvrdeno e deka lukot lechi besnilo. Vo sebe sodrzhi mineralni soli(kalcium, fosfor, zhelezo, alicin,azotni materii, fitoncidi,vitamini, alin, eterichni ulja
Lukot za dolgovechnost
Ako sakate da dozhiveete stota, ispijte dnevno pola litar jogurt so tri cheshninja luk
Lukot kaj dijareata
Vo chasha vinski ili jabolkov ocet stavete svezho isceden sok od 3-4 cheshninja luk i ispijte go vednash
Sirup od luk
Sirupt se pravi taka shto se vari do odredena gustina voda i shekjer, a koga sirupot kje se trgne od ogan se dodava isitnet luk.Odnosot na sostojki e sleden:Kolku shekjer tolku mililitri voda i upola pomalku luk.Sirupt se zema 2-3 lazhici dnevno kaj grip,angina, bronhitis, razni zarazni bolesti.
Lukot protiv bronhitis, zapalenie na belite drobovi, asma
Dejstvoto na antibiotikot od lukot e iskluchivo,Ednostaven nachin da si pomognete sebe si kaj belodrobnite bolesti e:da zemete cheshne luk i go ispasirate i stavete vo mala lazhichka.Prineste ja lazhichkata do ustata i dlaboko na nos vdishuvajte odprilika 5 minuti.Svrtete ja smesata od drugata strana i povtorno vdishuvjte okolu 5 minuti. Poradi prodolzheno dejstvo na aromatichnoto lekovito ulje pozhelno e da se zadrzhi zdivot, broejkji do 4-5 i tek togash da se izdishe poleka. Ova treba da se praktikuva nautro i navecher 1-2 meseci poradi toa shto belodrobnite bolesti znaat da bidat uporni i pak da se vratat.
Lukot protiv visok krven pritisok
Ova e dnostaven lek chija delotvornost ja dokazhakla i praktichnata medicina.a poznat e od damneshni vreminja. Sekoj den treba da se izede za sekoj obrok (tri pati na den) po edno cheshne lukKoga pritisokot kje dojde na normala dovolno e da se oddrzhuva so edno cheshne dnevno.Normalno, sve toa so ishrana shto odgovara na ovaa bolest.
dalila
Limon
[img]http://img14.imgspot.com/u/05/87/07/limun1.gif[/img] Za lechenje na angina, vishok na zheludachna kiselina, Bolesti na zholchkata, treska, dziger, rani, zaboluvanje na Usnata shuplina, trovanja(narochito so amonjak ili shalitra) Ubodi na insekti, opekotini izmrznini Prechki so krvotokot, preladi Grip, glavobolki, krvarenje od nosot, Migreni, za odstranuvanje na zamor Limonot (Citrus medica) e sutropsko ovoshje neshto pomalo od pomarandzata, plodot e zholta jajchesta bobinka, ispolneta so kiselina i sochna kasha i kovchinja, bogat so vitaminC. Limonskata kiselina se dobiva od nezrel plod so razgraduvanje na shekjerot pod dejstvo na bakterii, se koristi vo medicinata, proizvodstvo na osvezhuvachki pijaloci i za farbanje na tekstil.Limonot se koristi kako dodatok na jadenjata, vo medicinata i vo kozmetikata a i zdrav osvezhuvachki napitok e. Vo limonot ima najmnogu vitamin , a vo negovata kora etrichni ulja so gorchliv vkus i prijaten miris. Pokraj vitaminot C,A B1 I B2 limonot sodrzhi i kalciumovi i kaliumovi soli, fosfor, zhelezo, magnesium, baker, glikoza, saharoza, fruktoza…Limonot e poznat vo narodnata medicina i kako sigurno sredstvo protiv akni, fleki na racete, masnotija na kozhata, zanoktici, brchki na kozhata….
Limonot prtiv visokiot krven pritisok
1.Se zema eden pogolem limon(neprskan) i eden kromid so ednakva tezhina kako limonot, pa se melat na mashina za melenje meso.Se dodava onolku shekjer kolku shot limonot I kromidot zaedno tezhat i dobro se promeshuva.Se zema nautro na gladden stomak po edna kafena lazhichka. 2.Podolgo vreme da se zema na gladden stomak sok od limon pomeshan so 10gr svezh kavasec
Limonot protiv lishai i nechist ten
Sekoja vecher pred spienje lishajot ili nechistiot del od liceto (mrsen, bubulichav…) da se premachka so limonov sok I potoa da se posipe so bebi-pudra.Da se povtoruva se do izlekuvanjeto.
Limonot protiv srcevi zaboluvanja
Vo edna flasha dobro da se izmuchka sok od tri limoni i lazhichka morska sol.Koga kje se zapeni od muchkanje lekot e gotov I se zema sekoj chas po edna supena lazhichka.Ovoj lek go jakne celiot organizam.
Limonot prtiv zaripnatost
Lekot e sosema ednostaven.Sekoj chas ispijte po edna supena lazhichka svezho isceden sok od limon a navecher ispijte sholja toplo mleko so izmatena zholchka i med
Limonot protiv anemija predizvikana od nedostatok na calcium
Vo eden sad stavete 8 dobro izmieni, svezhi, jajca.Prelijte gi so limonov sok taka da gi pokriva dva prsta.Sadot so limonot i jajcata treba da stoi tolku dolgo kolku shot e potrebno za da ljushpite od jajcata potpolno se rastvorat.Technosta posle toa se preceduva I se dodava litar star konjak I 1kg med.Sve ova povtorno stoi edna nedela.Ovoj lekovit napitok se zema sekoj den posle doruchek po edna chashka
dalila
Kromid
[img]http://www.krstarica.com/slike/kuvar/supe_corbe/supa_luk.jpg[/img] Za jaknenje na srceto, za visok pritisok, za odsranuvanje na nesonica i nervoza Olesnuva iskashluvanje, go regulira shekjerot vo krvta, deluva kako diuretic i laksativno sretsvo, pomaga kaj nesvestica, regulira stolica, lechi zapalenie na krajnici i zaripnatost, bolesti na belite drobovi i bronhii, vodena bolest, ublazhuva bolka, lechi rani i otoci, visoka temperature, sprechuva zgrudchuvanje na krvta, pomaga pri zachepuvanje na konorarnite arterii, sprechuva opagjanje na kosata,odstranuva zhuljevi Kromidot (Allium cepa L.) e prilichno rasprostraneto rastenie, najverojatno so poteklo od Azija, popoznat od lukot no ne i popriznat. Vo nishto, pa ni vo svoite lekoviti svojstva ne zaostanuva zad lukot.Mozhebi, duri vo poneshto, i go nadmashuva.Za jadenje se koristi preku cela godina:kako mlad kromid na prolet, nedozreana glavica preku letoto i zrela lukovica preku zimata. Pogreshno e da se odfrla nadzemniot del od mladiot kromid, zatoa shto on ne e nishto pomalku vreden od glavicata.Shto se odnesuva do hranlivosta, vo kromidot ima najmnogu jaglen-hidrati i zanemarlivo malku belkovini i masti.Isushenata, zrela glavica e osetno povredna vo kalorichna smisla.No osnovna bioloshka vrednost na kromidot ja chinat sekako mineralite i vitaminite. Pokraj osetnoto prisustvo na mineralni soli, osobeno kalium i razni oligoelementi, kromidot e bogat i so vitamini(B1,B2,C,E,K,P) a ima i karotin(proviatmin A) glikozid, eterichni ulja, rastitelni hormone slichni na insulin….
Kromidot za pottiknuvanje na mokrenjeto
Se zemaat ednakvi delovi na kromid(2 glavici), magdanos i celer i ovaa meshavina se vari na tivok ogan vo 1 litar voda I 8 supeni lazhici med. Se pie toplo 4 pati dnevno po edna sholjichka
Lekovit sirup od kromid
Pola kilogram kromid se renda i se vari so 1/2 kg shekjer(ili med) vo litar voda, na tivok ogan okolu tri chasa.Se stava vo temni flashi i kako lek se koristi po edna lazhica nekolku pati dnevno so mlaka voda ili mleko.Ovoj lek e dobar kaj belodrobnite bolesti i organite na varenje
Kromidot protiv nesonica
Na mashina za melenje meso se melat 1-2 glavici kromid, dobieniot sok treba da se ispie so malku mlaka voda ili mleko i lazhichka med, se razbira pred spienje.
Kromidot protiv zhuljevi
Glavica kromid se presekuva na pola i se stava vo vinski ili jabolkov ocet 3-4 chasa.Pred spienje so ovoj kromid se obvitkuva zhuljot i se ucvrstuva so zavoj.Ova se povtoruva nekolku nokji se dodeka zhuljot sosema ne omekne i ischezne
Kromidot protiv rani, chirevi na kozhata I zapaleni zanoktici
Kromidot sitno se secka ili renda i se mesha so rastitelen zejtin.Od ova se pravi obloga i se obvitkuva mestoto na koe e ranata, zapalenata zanoktica ili chirot.Oblogata se menuva 3-4 pati dnevno
Kromidot kaj zapalenie na dzigerot
Se pasira 200gr kromid I zatvara vo flasha so 7dl belo vino, 100gr med i 2 supeni lazhici listovi od pelin.Flashata se drzhi najmalku 20 dena na toplo mesto i se muchka nekolku pati vo tekot na denot.posle toa se pie po edna sholjichka tri pati dnevno pred jadenje
dalila Сончоглед против холестерол [img]http://vesti.mt.net.mk/images/soncogled_semki1.jpg[/img] Истражувачите веќе подолго време знаат дека семето од сончоглед (сончогледот) е богато со фитостероли, хемикалијата која се покажала како ефикасно средство за намалување на нивото на холестерол во крвта. Научниците од државниот Универзитет во Блексбрн, анализирале 27 продукти од различни семиња и откриле дека сончогледот има најголемо количество на фитостероли. Овие сознанија ќе бидат објавени во журналот на „ American Chemical Society“, „Journal of Agricultural and Food Chemistry“. Сусамот и никулците од пченица се побогати со дотичната хемикалија но тие не се толку често употребувани во домаќинството и исхраната како сончогледот. „American Chemical Society“ претставува непрофитна организација која се финансира од Конгресот на САД. Членови на оваа организација се научници од различни научни дисциплини. Членуваат околу 158 000 хемичари и инженери по хемија. Организацијата издава повеќе научни списанија. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Избегнувајте овошје и зеленчук од јужна Европа
Организацијата за заштита на животната средина "Гринпис" ги предупреди потрошувачите да бидат многу внимателни при купување на овошје и зеленчук од јужна Европа, затоа што во тој регион "се користат значително поголеми количества пестициди отколку во северните земји, како што е Холандија". Ситуацијата е најлоша во Грција и Турција, а и шпанските производи содржат загрижувачки големи количества пестициди, оценува "Гринпис". Во истражувањето на "Гринпис" Австрија и Холандија се "пофалени", додека француските и германските производи добија просечни оценки. Еколозите испитале 658 примероци од осум различни видови овошје и зеленчук и утврдиле дека примероците од Турција и Грција содржат во просек повеќе од 0,1 милиграми пестициди по килограм, дури 500 пати повеќе во однос на 0,2 микрограми по килограм колку што е пронајдено во холандските примероци. Значителни разлики постојат не само меѓу различни земји, туку и меѓу разни видови овошје и зеленчук, нагласи хемичарот Манфред Краутер, портпарол на германскиот "Гринпис". "Грозјето се уште е проблематично", предупреди овој експерт и на црната листа на производи со висока количина пестициди ги стави и нектарините и зелената салата. Наспроти тоа, секој втор морков и пиперка воопшто не содржат пестициди, што според Краутер е огромен напредок се оглед на тоа што пиперката долго време беше проблематична. Резултатите покажаа дека малопродажните синџири се разликуваат меѓу себе, при што синџирите продавници со дисконтни цени се покажале како најлош избор, додека единствени продавници кои заслужиле препорака се продавниците за органска и здрава храна. Извор: МИА
Strelec
quote:
Originally posted by PajdaK
Braca i sestri Jadete Luk :))
quote:
Originally posted by riba
PajdaK u pravo si za lukot...
quote:
Originally posted by dalila
Eve neshto povekje za lukot
Poraka od edno lice koe shto e mnogu upateno vo ovaa dejnost, no ne e chlen na forumov, pa preku mene na site vi go porachuva slednovo: Lukot e LEK BROJ EDEN VO MAKEDONIJA!!! Kolku e mozhno povekje jadete luk... Problemot so neprijatnata mirizba obidete se da go reshite nekako... Na primer, dzvakajte zhiv magdonos... Shteta od toa nema da imate... Barajte i drugi nachini, no vazhno konsumirajte go vo shto e mozhno pogolemi kolichini!!!
dalila
quote:
Originally posted by Strelec
Lukot e LEK BROJ EDEN VO MAKEDONIJA!!!
Zoshto SAMO vo Makedonia?!Na drugi mesta ne deluva?![:D] Vo Germanija vo site apteki na vidlivo mesto ima postaveno tableti od luk.Sigurno ne se tolku efikasni kako svezhiot luk, ama nemaat barem neprijaten miris[;)][:)]
dalila
Кафето и ракот на дојки
[img]http://www.bosniaexpress.com/kultura/kulturoholic/images/kafa.gif[/img] Жените кои носат мутиран „BRCA1“ ген, одговорен за зголемување на ризикот од заболување со рак на дојките, можеби ќе го намалат истиот ако пијат многу кафе, тврдат новите истражувања. Докторот Стивен А. Нирод од „University of Toronto“, Онтарио заедно со своите колеги ја испита врската на кафето со мутираните гени BRCA1 или BRCA2 кај 1690 жени со висок ризик за заболување од канцер на дојките. Жените кои пијат по еден до три филџани кафе на ден го намалувале ризикот за 10%. Кај оние кои пијат по 4-5 кафиња ризикот се намалува за 25%, а 69% се намалувал кај оние кои пиеле по шест или повеќе. Научниците посочуваат дека кафето претставува одличен извор на „phytoestrogens“ (фитоестрогени) кои имаат заштитничка улога. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Orev
[img]http://www.advent.hr/proizvodi/slike/orah.jpg[/img] Ja chisti krvta, gi lechi belodrobnite bolesti, katar na creva, zapalenie na sluzokozha, zapalemie na ochite, gi unishtuva srevnite paraziti, gi jakne muskulite, go jakne vidot, shtiti od opekotini pri sonchanje. Orevot (Juglans redia L.) e ovoshje so poteklo od istochniot Mediteran. Raste kako samonikno rastenie, a se odgleduva vo potoplite kraishta od evropskiot continent. Se koristat svezhite listovi, mladata ljushpa na orevot, kako zelen i zrel plod. Se bere od pochetok na maj do kraj na septemvri. Oreovoto jadro sodrzhi vo sebe najmnogu ulja(55-65 %), potoa visokovredni belkovini(15%) isto taka i jaglen hidrati, a bogato e i so kalium, magnesium, fosfor, zhelezo, vitamin B i C. Nedozreanite plodovi od orevot se iskluchitelno bogati so vitamin C(duri 1800 miligrami askorbinska kiselina) no vo tekot na sozrevanjeto osetno se namaluva. Zelenite orevi se berat vo juli, se varat vo kompoti, marmelada, slatko ili na drugi nachini se konzerviraat. Istotaka, od mladite orevi se pravat razni tinkturi.Oreovite lisja, vo koi ima mnogu vitamin C, povekjenamenski se upotrebuva:za spremanje na lekoviti chaevi protiv mnogu bolesti(kozhni bolesti, crevni paraziti), za pravenje na vitaminski koncentrati, fermentirani napivki… Vo lekoviti celi se koristi i sitno melen prav od oreovite jatki( protiv zhgaravica) so malku vino. vo narodnata medicina mnogu se koristat i sirupi od nezreli oreovi plodovi ili mlada kora.
Orevot protiv potenje na nozete
Vo dva litri voda se potopuvaat 5 supeni lazhici isitneti oreovi lisja i kora od mlad bor.Se vari 10-tina minuti I koga kje se zamlachi vo ovaa technost se mijat nozete. Posle sekoe mienje , nozete ne se brishat tuku se ostavaat na vozduh da se isushat.
Orevot za jaknenje na kosta
Na mashina za melenje meso se melat 10 supeni lazhici jatki od orevi i se stavaat vo litar alcohol (96%).Flashata dobro se zatvara i se ostava da stoi dve nedeli na toplo mesto.So dobienata technost se masira kozhata na glavata sekoja vecher i potoa kosata se sushi.
Orevot za jaknenje na polnite organi
Vo sluchaj na slab, osetliv i na rani sklon polov organ treba da se ispira so varivo od orevi.se zema 5 shaki oreovi listovi i se varat 10 minuti vo 10l voda.ispiranjeto se vrshi tri pati dnevno.
Melem od orevi protiv reuma
Se eden litar nerafiniran maslinov zejtin i 10 golemi lazhici isitneti oreovi listovi.Se drzhi na toplo mesto mesec dena i se promatuva nekolku pati dnevno.Posle toa so nego se masiraat bolnite mesta.
antigona
Пиперки
[img]http://www.zahradkareni.cz/paprika_plody_srpen.jpg[/img] Против артериосклероза,краста,бодежи,воспаление на кожата,воспаление на грлото,опаѓање на косата,треска,за подобрување на апетитот,за лечење мамурлак,против ширење на капиларите. Пиперка (Capiscum annum L.) е едногодишно растение со потекло од Јужна Америка и денес нај многу се користи како зеленчук и како зачин.Но,пиперката е и лековита. Плодовите се употребуваат зелени или зрели,свежи или припремени на различни начини.Скоро без мирис,меснат,плодот е често со јак,остар и лут вкус. Во светот се одгледуваат 50-на различни сорти на пиперки,кои меѓусебно се разликуваат нај многу по присуството на витаминот Ц,нај важната состојка на овој зеленчук (а тој варира од 50-400 милиграми,во нашите нај застапени сорти нешто повеќе од 100 мг). Пиперката е уште богата и со витамин Б1, Б2,провитамин А.Концентрацијата на витаминот Ц е два пати поголема во однос на лимунот и портокалот.Повеќе витамин Ц има само шипакот и магдоносот. Во пиперката има и јаглени хидрати,белковини,маснотии и минерали (калциум,фосфор,железо и калиуим). Заради сите овие витамини и минерали,се смета и за храна и за лек. Лековита салата од пиперки Пиперките треба што повеќе да се јадат заради богатството на витаминот Ц,витаминот Б и каротенот.Затоа треба едноставно да се насече на кругови,да се посоли со морска сол,маслинов зејтин и јаболков оцет. Спречува појава на парадентоза,настинка и го подобрува видот. Пиперки против пијанство и крварење Се прави тинктура од 10 лажици вински оцет и 1 супена лажица лута пиперка.Треба да одстои неколку дена и потоа се зема секој ден на празен стомак 3-4 капки со лажица вода. Пиперка против реума Една коцка квасец се раздробува и во неа се става малку зашеќерено млеко и исто толку брашно за да се направи тесто кое добро се измесува.Од кога е добро измесено се раширува на парче волнена ткаенина,се посипува со иситнета пиперка(погусто)и се прелива со маслинов зејтин.Овој облог се нанесува на болното место и се остава да стои 12 часа.Постапката се повторува неколку дена,се додека болката не престане.
antigona Eве еден лек направен од лук кој го ослободува органиѕмот од масните наслаги,ја подобрува размената на материите во телото и еластичноста на крвните садови,спречува инфаркт,склероза,стенокардија,апополексија и стварање на тумори.Престанува шумот во главата и ушите и го подобрува видот.Со придржување на упатството за лечење и организмот се подмладува. Подготовка: Се чисти (со рака или пластичен нож,никако со метален нож)и мие 350 гр.лук,се сецка и се толчи во дрвен аван.Од кога ќе се истолчи се става во шише или тегло во кое има 300 гр. 96% алкохол,добро се ѕатвара и се остава 10 дена на ладно место.Потоа се процедува низ газа или некоја друга густа ткаенина и се остава така уште 2-3 дена. Се пие со 50 мл.млеко кое не е ладно,туку има собна температура по следната шема: Денови Појадок Ручек Вечера 1 ден 1 2 3 2 ден 4 5 6 3 ден 7 8 9 4 ден 10 11 12 5 ден 13 14 15 6 ден 15 14 13 7 ден 12 11 10 8 ден 9 8 7 9 ден 6 5 4 10 ден 3 2 1 11 ден 25 25 25 Се продолжува со земањето на лекот 3x25 капки се додека не се потроши целата содржина. До следното земање на овој лек мора да поминат 5 години. П.С. Бројките напишани во колоните(појадок,ручек и вечера)означуваат по колку капки од овој лек треба да се испијат во одредено време.
antigona Соја [img]http://www1.uol.com.br/cyberdiet/arte/nut_soja_comum.jpg[/img] Сојиното зрно е многу богато со протеини,витамини и минерали,па така и производите кои се добиваат со негова преработка,се богат извор на овие состојки. Производите од соја не можат да бидат замена за други прехрамбени артикли,поготово не за намирници од животинско потекло (месо,млеко,јајца,риба итн.)туку се сметаат за намирници кои имаат свое рамноправно место во исхраната. Соја лецитинот е природна материја која има одлични карактеристики,но е малку позната кај голем дел од луѓето.Неговите главни состојки се колин и инозитол во облик на фосфатдилколин. Колинот игра важна улога во изградбата на структурата на биолошките опни (мембрани)и се врзува за витамините. Инозитолот во помала или поголема количина се наоѓа во намирниците од растително потекло,а сојата го содржи во изобилство. Колинот и инозитолот се сметаат за катализатори и разградувачи на масните наслаги. Лековито дејство Лецитинот го намалува холестеролот,ги прочистува ѕидовите на крвните жили и ја зајакнува работата на срцевиот мускул. Друго важно дејство на лецитинот е тоа што ги намалува или скроз ги лекува болките во зглобовите.Со редовна примена им помага и на луѓето кои имаат проблеми и со временските прилики. Лецитинот и дава на косата убав сјај и го спречува опаѓањето.Со помош на лецитинот може да се спречи и појава на лишаи и разни екцеми. Исто така лецитинот делува смирувачки на нервниот систем и се зајакнува моќта на памтење и концентрацијата. Во сојата се застапени витамините о Б групата,Е и др., а од минералите тука се магнезиум,железо,калциум,фосфор и др. Сојата е посебно корисна за дијабетичарите.Обезбедува доволно калории и протеини,а кога поминува низ цревата овозможува помала абсорпција на јаглени хидрати. Оваа намирница е, без сомневање,многу корисна,само тешко ја прифаќаме во нашата секојдневна исхрана.Употребата на производи од соја во исхраната на здрави луѓе има диететско и превентивно делување.
vlado1979 Pozdrav do dalila za prekrasnite postovi.Nashiov narod dozivuval 100ta kako od shega.Nemalo niti antibiotici niti antihipertenzini niti kardiotonici.No imalo ona shto ushte go ima a za zhal se povekje se zaborva:Prebogata so lekoviti rastenija priroda i pocvi na koi moze da se odgleduva organski zdrava hrana.Za sekoj aglavobolka se posegnuva po analgetik(aspirince,analgince) a da ne zborime z azloupotreba na antibiotici vo vreme na virozi.Sekoja cest za postovite.Da zivee zdravata ishrana.
antigona
Ориз
[img]http://www.yubusinessinfo.co.yu/slike/Ponuda%20i%20potraznja/Pic00020_m.jpg[/img] За лечење на цревниот и желудечниот катар,пролив,за исфрлање урина од крвта,за лечење на туберкулоза и болести на белите дробови,против обилни менструации,крварења. Оризот (Oryza satival) има потекло од тропска Азија и е основна храна на повеќе од половина луѓе од целиот свет.Успева во скоро сите делови на светот,а поготово во топлите и влажни предели.Постојат околу 1.000 сорти на ориз.Покрај исхраната се користи и во индустријата,козметиката и медицината. Многу е хранлив (360 калории во 100 грама).Сиромашен е со масти,но богат е со скроб што го прави да биде лесно сварлив.Богат е со минерали:нај многу има фосфор(116 мг) и калиум,а нешто помалку магнезиум,калциум,манган,железо,сумпор,бакар,цинк,флуор,кобалт.... Од витамини има нај многу Е и Б.Заради своите биолошки квалитети оризот од секогаш бил не само храна,туку и лек.Уште во старата кинеска медицина играл важна улога.Неговите лековити својства ги признала и званичната медицина. Оризовата вода како анти дијароично средство,оризовото брашно во исхраната на бебињата и децата,оризовиот скроб како средство за разблажување на опиумот во прашокот. Значајна улога оризот има и во диеталната прехрана и во народната медицина. Денес оризот се користи погрешно, излупен и глазиран (помалку квалитетен)наместо природен,интегрален. Оризот го намалува високиот крвен притисок Кога крвниот притисок ќе се покачи,одма треба да се примени диета со ориз. Болниот треба 2-3 дена да јаде само добро сварен ,не солен ориз и да пие некој чај за намалување на крвниот притисок. Ориз против долготрајна дијареа Мешавина од 3 супени лажици сомелен во брашно ориз (не глазиран) и 3 лажици зоб се прелеваат со зовриена вода и се остава да стои поклопено 2 часа. Кога ќе се олади се додава сок од дренки или дуњи.Оваа каша се јаде три пати на ден пред јадење. Ориз против катар на дебелото црево Се мелат ситно 4 лажици ориз,две супени лажици корен од коприва и две бобинки боровница. Оваа мешавина се прелива со 1 литар врела вода,се остава да стои два часа о потоа се процедува.Се засладува со мед и се пие во текот на денот. Ориз против пораст на урина во крвта Се зема една шоља ориз,корен и лист од магдонос и целер и се вари на тивок оган во 1 литар вода.Кога оризот ќе се свари,се процедува и се пие повеќе пати на ден. . Извор:kuvar.8m.com
antigona
Патлиџани-Домати
[img]http://www.beeldendonderwijs.nl/rupsje/afb/tomaten.jpg[/img] За зајакнување на одбрамбениот систем на организмот,против катар на цревата и желудникот,кашлица,белодробни заболувања,болести на уринарниот тракт,висок крвен притисок,за регулирање на пробавата,за исфрлање на водата од организмот и исфрлање на урината,за лечење дијебетес,болести на црниот дроб,реума,гихт. Патлиџан (Solanum lycoperiscum L.) e едногодишно растение со големи црвени плодови,многу здрави за јадење.Во Европа е донесен по самото откривање во Америка и во почетокот е одгледуван како украсен зеленчук,а некое време се сметал и за отровно растение што во 19 век е потврдено(но,ова важи само за листот и стеблото).Заради ова во народот постои и народна изрека: „Ако сакаш да ги избркаш комарците,на тераста одгледувај патлиџани„ Иако има мала калорична вредност патлиџанот е едно од биолошки највредните градинарски растенија.Покрај водата која ја има нај многу,малку јаглени хидрати и белковини,во плодот на патлиџанот има многу витамини и минерални соли,што го прави да биде здрава храна. Во патлиџанот кој не смее да се користи зелен,заради присуството на соланин,има витамин Ц исто колку што има во лимунот и портокалот,каротин кој на организмот му дава витамин А,потоа доволно витамин Б,К и П. Висока биолошка вредност му даваат и минералните соли:калиум(250-300 мг)натриум,магнезиум,калциум,железо,како и помала количина на бакар,манган,бор,кобалт,па поради сите овие витамини и минерали се користи и како лек. Со патлиџан до почист тен Свежиот патлиџан е одлично средство за нега на кожата на лицето.Пред спиење,лицето треба да се измие со млак чај од камилица,нане или липа,а потоа да се истрие со сок од патлиџан. Се остава лицето да се исуши само и да се измие следното утро со млака вода.Тенот многу брзо ќе постане бел и чист,а кожата на лицето ќе биде по мека. Лековита супа од свеж патлиџан Еден килограм патлиџани се попаруваат со врела вода и се лупат.На пасирка или со миксер се прави каша и во неа се додава една главица нарендан или ситно исечкан кромид,малку рузмарин и мајкина душица.Се додава вода колку да се разреди и 2-3 лажици домашно црно вино и се става на оган да се загрее,но не смее да врие.Кога ќе се тргне од оганот се додава сок од свеж исцеден лук(5-6 чешниња),1 лажица исецкан магдонос,1 лажица нарендан целер,1 лажица рендан морков и по можност рендан корен од магдонос.Се се промешува и се остава поклопено малку да отстои.Во оваа супа може да стави и ориз претходно сварен.Супата подготвена на овој начин има многу лековити својства. Ја чисти и ја зајакнува крвта,го снижува крвниот притисок,ја регулира столицата,го чисти песокот и камените во бубрезите,ја потпомогнува работата на органите за пробава,ја забрзува работата на жолчката и црниот дроб и ја гаси жедта во топлите денови. Патлиџан против кожни воспаленија За разни кожни воспаленија од полесен вид,за воспаление на заноктиците кои се многу болни,патлиџанот е прав лек.Едноставно ставете облог на воспаленото место,заврзете го со завој и повторувајте ја постапката по неколку пати на ден,до конечно излекување. Извор:kuvar.8m.com
antigona
Магданос
[img]http://www.povrce.com/hobi/stribar/slike/019.jpg[/img] За смирување на живците,намалување на болки,отстранува надуеност,чистење на крвта,против треска,болести на бубрезите,воспаление на очите,заболување на уринарниот тракт,водени болести,каснувања од разни инсекти. Магданосот (Petroselinum hortense)) e двогодишно растение со пријатен мирис,не заменлив зачин и лековито средство во народната медицина. Расте сам,но и се одгледува како градинарско растение. Се користи коренот и листовите.Магдоносот нема високо калорична вредност,но затоа е многу богат со минерали и витамини и се сврстува во редот на високо квалитетни намирници и како лековито средство. После шипката и боровницата,во листот од магданосот има нај многу витамин Ц.Во 100 гр.има 170 мг.витамин Ц.Богат е и со провитамин А,витамини од групата Б,па и Б12(кој е значаен за стварање на црвените крвни зрнца).Не заостануваат ни минералите па така во 100 гр.лист од магдонос има 1.630 мг.минерали,од кои половина завзема високо вредниот калиум.Доста е застапено и железото,калциумот,магнезиумот и бакарот. Листовите од магданосот е нај добро кога се конзумираат свежи,затоа што само така ги задржува своите битни својства.Не е добро да се конзервира или да се суши,но добро е да се замрзне. Листот од магдонос е многу делотворен како средство кое го поттикнува излачувањето на штетни материи од организмот,а поволно делува на циркулацијата на крвта и на срцевите заболувања. Магдонос против слаби живци Коренот од магдоносот се ренда,а листот се сецка ситно.Се прелива со малинов сок и багремов мед. Се јаде навечер пред спиење. Магдонос против дијабетес Многу едноставен рецепт за ублажување на оваа болест.Се ренда коренот,а листот се сецка ситно и се меша со една шоља јогурт или кисело млеко.Се пие секоја вечер пред спиење,но треба да се води сметка листот да биде свеж. Магдонос против отечени и воспалени очи Во 300 гр.вода се вари 2-3 мин.,ситно осецкан лист од магдонос(околу две лажици). Кога че се олади се процедува низ стерилна крпа или газа.Со овој чај очите се мијат повеќе пати на ден,а навечер се става облог да стои подолго време.За облогот се земаат 6 гранчиња магдонос,се мијат , се ставаат на очите.и се врзува со завој и се остава да стои до следното утро,кога се вади во замрачена просторија. Mагданос за исфрлање на урината од организмот За оваа цел се користи целото растение.Коренот,листот и цветот се сецкаат ситно.5 лажици се варат 5 мин. во 1/2 литар вода.После варењето треба да одстои 20 минути,се процедува и се пие 3 пати на ден по едно мало филџанче.Овој чај го отстранува застојот на урината,па така и отеченоста на нозете. Извор:kuvar.8m.com
dalila
Рибиното масло спречува асматични напади
[img]http://images.mt.net.mk/images/fish_oil.jpg[/img] Рибиното масло во исхраната може да ги спречи проблемите со душењето кои ги имаат пациентите заболени од астма, покажале резултатите од истражувањето на научниците од Универзитетот во Индијана. Според нив, рибиното масло ја подобрува функцијата на белите дробови. "Резултатите ги потврдија претходните истражувања дека рибиното масло има противвоспалително дејство", изјави еден од авторите на студијата Тимоти Миклборо. Во истражувањето биле вклучени 16 лица кои имаат астма. Миклборо изјави дека сепак се неопходни дополнителни истражувања за благотворните дејства на рибиното масло на астмата. Извор: МИА
dalila
tikvino maslo
[img]http://www.topvita.info/slike/i051007_1_1.jpg[/img] Plodot i semeto od tikvata imaat lekovito dejstvo.semeto od tikva ima visok procent na maslo(50%) vo koe dominiraat esencijalni masni kiselini(n-6 i n6 familija) koi chovechkiot organizam ne mozhe da gi proizvede.Masloto e bogato i so proteini(35-45%), vitamini A, B1, B6, C, D, E i K i minerali, posebno fosfor i cink. Kako dobar izvor na esencijalni nezasiteni masni kiselini koi se neophodni na organizmot za normalen rast, razvoj i brojni drugi funkcii, vkluchuvajkji ja tuka i repoduktivnata, spagja vo nutritivnite najvredni masla. esencijalnite n-3 masni kiselini koi ova maslo gi sodrzhi vo visok procent, go shtitat organizmot od infekcii, go jaknat imunitetot,go shtitat sceto i krvnite sadovi, snizhuvajkji go nivoto na trigliceridi a zgolemuvajkji go nivoto na HDL chestichkite (dobar holesterol) Tikvinoto maslo deluva stimulativno na celiot organizam:urogenitalno, digestivno, kardiovaskularno, endokrivno, nervno kako i na koskite, muskulite, zglobovite i kozhata. Zaboluvanjata na koi tikvinoto maslo bi mozhelo da deluva se : povishen krven pritisok, zaboluvanja na srce, prechki pri mokrenjeto kaj zgolemena prostata, dijabetis, reumatizam, osteoporoza, razlichni zaboluvanja na kozhata. Tikvinoto maslo ima iskluchitelno prijaten vkus pa vo kujnata mozhe da se iskoristi vo vid na preliv za salati, vareni jadenja so zelenchuk, oriz, pechurki, , testa, smesi za peciva i kolachi.
dalila
Pobedete go gripot i nastinkite so ishrana
[IMG]http://tinypic.com/m835w1.jpg[/IMG] Vo sezonata na gripot, probajte da go potiknete imonoloshkiot sistem, kako ne bi go platile sopstveniot nemar prema sebe si so denovi i denovi treska i malaksalost.Mnogu studii pokazhale deka postojat vrsti na produkti koi go jaknat imonoloshkiot sistem protiv virusi. So vnesuvanje na soodvetni kolichini na selen, so koj se bogati ostrigite, jastozite i rakovite, se potiknuva produkcijata koja proizveduva imuni kletki. Pochesto jadete mrsna morska riba koja e bogata so omega-3s masni kiselini.Najbogat so ovaa masna kiselina e lososot.Pochesto konzumiranje na ovie kiselini go zgolemuva nivoto na T kletkite koi se borat protiv virusot. Vo edno ispituvanje e dokazhano deka ispitanicite posle dve nedeli vnesuvanje, 5 sholji dnevno, na crn chajimale T kletki koi lachele 10 pati povekje interferon koj shtiti od virusite na gripot, vo sporedba na ispitanicite koi piele ista kolichina na drugi chaevi. Mlekoto i mlechnite proizvodi obezbeduvaat linolinska kiselina, koja ima uloga da ja podiga sposobnosta na imunoloshkiot sistem da reagira na infekcija. Nutritienti koi go gradat imunitetot na virusnite infekcii se:proteini(gi ima vo pileshko, ribata i mesoto), vitamini A i B6(kje gi imate vo dovolna kolichina ako vnesuvate 5 pati dnevno crveno ili pomarandzesto ovoshje i lisnat zelenchuk), Vitamin E( go ima vo maslinovoto maslo, bademite, sonchogledovi semki, leshnici), kako i zhelezo, cink, vitamin B12.
antigona
Боровница-благодет за организмот
[img]http://www.obsthof-wassermann.de/fotos/heidelbeeren.jpg[/img] Модро-црни,вкусни бобинки го освојуваат пазарот,па и нашите непца во текот на летото.Освен извонредниот вкус тие имаат и голема нутритивна вредност.Како и останото шумско овошје,блегодет се за организмот. Раст и берба Боровницата спаѓа во групата на шумски овошја,потекнува од северна Америка,а расте во планинските предели.Расте како жбун и тој е многу разгранет со округло јајцевидни тенки листови.Цветовите се светло розеви.Бојата е резултат на високата концентрација на анти оксидативни пигменти (антоцианин) во плодовите. Листовите се берат во мај,пред да дозреат плодовите и во есен после бербата.Плодовите се берат во јули и август. Од листовите кои се набрани во мај се прави чај кој се употребува против повраќање,пролив,желудечни грчеви,кашлица,па и дијабетес.Есенските листови ја намалуваат мокраќната киселина во организмот.Се сушат наредени во танки слоеви под сенка или во рерна на 40 степени Ц. Плодовите се користат против хемороиди,во свежа или сушена состојба,против нередовна столица и слаб апетит. Боровниците имаат голема количина на витамин Ц,биофлавониди,фолна киселина,калиум,калцијум и железо.Освен тоа боровниците содржат и голем процент на влакна и на тој начин позитивно делуваат во работата на цревата,со што се намалува ризикот од цревни болести.. Исто така се многу корисни за лицата кои се на диета,затоа што заситуваат.Од боровниците крвните жили се зајакнуваат. Конзумирање и препарати од боровници Боровниците можат да се јадат свежи или суви,потопени во алкохол. Сувите плодови се корисни за престанување на пролив,за разлика од свежите кои делуваат како благ пургатив,помагајќи при тоа кај проблеми со неуредна столица. Тинктура од боровници Во 1 литар 60 % алкохол се ставаат 20 боровници.Шишето добро се затвара и се остава на сонце 10-14 дена.После се процедува и се зема по 40 капки во малку млака вода или на коцка шеќер.Одличен лек за пролив. Сируп од боровници 10 лажици свежи боровници се варат во 1 литар вода (15-20 минути).Се процедуваат и се додава исто толку шеќер колку што има течност и се вари се додека не стане густ сируп. Се зема по 1 лажица на гладно и 1 пре спиење,а е добар лек за сите желудечни болести.
dalila
Glavobolkata i ishranata
Sprema nekoi ispituvanja, ona shto go jademe i koga go jademe, igra vazhna uloga vo pojavata na glavobolka i migrena. Golemi promeni vo nivoto na shekjerot mozhat da predizvikaat glavobolka. So pojavata na glavobolka isto taka e vrzan i kofeinot, koj pokraj vo kafeto go ima i vo chaevite i chokoladata. Nauchnicite veruvaat deka lugjeto koi se skloni na glavobolki i migrena se osetlivi na efektite na kofeinot, pa se preporachuva nivno ogranicheno konzumiranje. Aditivite vo hranata i nekoi materii koi prirodno se naogjaat vo nekoi produkti, isto taka mozhat da potiknat glavobolka. Dokolku smetate deka vashite zachesteni glevobolki imaat povrzanost so ishranata , treba da mu obratite vnimanie na vashiot lekar na toa, kako bi mozhela preosetlivosta na nekoi vidovi na proizvodi da se dijagnosticira.
Insulinot vlijae na arteriite Na pogolemiot broj kletki vo organizmot potrebno im e da sogoruvaat glikoza, so pomosh na kislorod, za da osloboduvaat energija.So procesot na varenje, jaglen-hidratite od hranata se razgraduvaat do glikoza, ovoj prost shekjer se transportira do kletkite so pomosh na krvotokot.Pankreasot lachi hormon insulin koj pomaga da glikozata od krvta premine vo kletkite.Dokolku vnesenata hrana zabrzano se apsorbira vo krvotokot, pankreasot mozhe da odgovori so zgolemeno lachenje na insulin.Golem pad vo nivoto na shekjerot vo krvta predizvikuva stesnuvanje na kapilarite vo mozokot.Na migrenata i' predhodi vizuelno poremetuvanje koj se narekuva aura i koj se javuva poradi stesnuvanje (konstrikcija) na kapilarite koi ja nosta krvta vo mozokot. Hipoglikemija Dokolku preskonete nekoj obrok, nivoto na shekjerot vo krvta mozhe da padne, shto vlijae na toa da mozokot ne mozhe normalno da funkcionira.Kako bi se potiknalo nivoto na glikoza koe stignuva do mozokot, organizmot osloboduva hormoni koi so vreme mozhat da predizvikaat povishen krven pritisok zaradi zadebeluvanjeto na arteriite shto samo po sebe doprinesuva na pojavata na glavobolka i migrena. Kofein Adenozinot pomaga vo reguliranje na prechnikot na arteriite, taka shto gi shiri.Kofeinot, strukturalno, e mnogu slichen na adenozinot i predizvikuva konstrikcija na arteriite.Da bi se ovoj efekt kompenziral organizmot pojachano lachi adenozin. Koga ne piete kafe, na pr. spiete, visokoto nivo na adenozinot kje predizvika shirenje na arteriite.Intenzivniot protok na krvta togash mozhe da predizvika glavobolka koja edna sholja kafe mozhe da ja olesni. Nekoi vrsti na hrana mozhat da potiknat glavobolka. Nekoi lugje koi patat od chesti glavobolki i migreni mozhat da bidat preosetlivi na nekoi odredeni materii vo hranata, a najchesto toa se: Monosodium glutamat-se koristi da se podobri aromata na hranata, no i prirodno se naogja vo nekoi vrsti na produkti, na pr. domatite. Nitriti-ova se konzervansi koi se naogjaat vo mesnite prerabotki i nekoi vidovi na sirenje. Amini-se naogjaat vo golem broj na proizvodi, kako shto e spanakjot, domatite, dzigerot, chokoladoto i alkoholnite pijaloci. Otkrivanjeto koj proizvod vlijae na vashata glavobolka, mozhe da bide i predizvik, vo toa mozhe mnogu da vi pomogne vashiot lekar zatoa shto e potrebna tochna dijagnoza kako bi mozhelo da se prevzemat merki da se smali zachestenosta na glavobolkite. Glavobolki predizvikani so nivoto na shekjrta vo krvta- dokolku spagjate vo ovaa grupa na lugje, treba da izbegnuvate hrana koja ima visok glikemiski indeks, ili barem da ja kombinirate so onaa hrana koja ima nizok.Potrebno e redovno zemanje na site obroci, kako bi nivoto na shekjerot vo krvta bil konstanten. Glavobolki predizvikani od nedostatok na koefein-da bi se sprechilo ova, treba postepeno da se smaluva kolichinata na kafe ispiena vo tekot na denot. Hemikalii od hrana-ako predizvikuva glavobolki tochno odreden vid na hrana, potrebno e lekar da ispita, so pomosh na odredeni testovi za utvrduvanje na preosetlivosta na hemiskiot sostav na hranata, kako ne bi pogreshile i nepotrebno bi se lishile od nekoi proizvodi.
dalila
Mlechnite proizvodi go smaluvaat rizikot od metabolichki sindrom
[img]http://www.b92.net/news/pics/2005/08/180930573242f33bd7e8cdc676944496_huge.jpg[/img]
Iranskite nauchnici sugeriraat deka konzumiranjeto na mlechni proizvodi go smaluva rizikot od razvoj na metabolichki sindrom. Iako nauchnicite ne se sigurni koja tochno komponenta od mlechnite proizvodi e odgovorna za vakvo zashtitno deluvanje, shpekuliraat deka odredena zashtitna uloga bi mozhel da ima kalciumot. Vo ispituvanjeto, sprovedeno vo Teheran, vo koe se ispituval vnes na mlechni proizvodi i shansa za razvoj na metabolichki sindrom, uchestvuvale 827 mazhi i zheni. Voochoneo e deka tendencijata kon metabolichki sindrom za 29% e pomala kaj lichnostite koi vnesuvale najmnogu mlechni proizvodi. Izvor: American Journal of Clinical Nutrition
dalila
Борба со дијабетесот
[img]http://images.mt.net.mk/images/fruitbasket.jpg[/img] Едно ново истражување од областа на медицината докажува дека со само три недели јадење на храна со помалку масти и умерени вежби можат да се забават клучните промени во телото кои предизвикуваат развивање на шеќерната болест (дијабетесот). Поточно диетата позната под името „Pritkin“ во комбинација со соодветни вежби, го поразува дијабетесот од типот 2 и неговиот претходник наречен „metabolic syndrome“. Кристијан Робертс од „University of California“, во „Њу Сајантист“ ќе изјави дека 50% од луѓето кои ќе го поминат овој третман што трае три недели, повеќе ја немаат клиничката дијагноза на „дијабетес тип 2“. Но, колегите од Англија не мислат така. Тие сметаат дека за дијабетесот нема лек. Единственото нешто што може да се направи е да се намали ризикот од понатамошно развивање на болеста. Со предложениот програм може да престане потребата на пациентите да ги земаат апчињата или инјекциите со инсулин. Со помош на исхраната и физичката активност може да се контролира нивото на гликоза во крвта. Физичката активност т.е. вежбите на испитаниците се состоеле од 45 до 60 минути одење на ергометар. Со оваа програма се зголемува продукцијата на азот оксид, а се намалува производството на слободни радикали. Поради ова доаѓа до ширење на крвните садови, поголем проток на крв и секако, претставува заштита од кардиоваскуларни заболувања. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Доматите против рак
[img]http://vesti.mt.net.mk/images/patlidzan.jpg[/img] Во една јапонска студија се вели дека доматите им помагаат на пушачите да се заштитат од рак на белите дробови. Истражувачите од „Juntendo University School of Medicine“, откриле дека сокот од миксирани домати кој бил помешан со вода целосно ги заштитил лабораториските глувци, од емфизем предизвикан од чад од цигари. Доматите го содржат антиоксидансот „lycopene“(ликопен) кој делува спротивно на слободните радикали во ткивата кои предизвикуваат оштетување. Емфиземот претставува оштетување на белите дробови кое предизвикува тешкотии при дишењето. Болеста се јавува како последица на постепено оштетување на структурата на белите дробови, при што го оштетува издишувањето. Најголемиот број заболени од оваа болест се пушачи, велат јапонските научници. Резултатите од истражувањето на Куниаки Сејама и колегите објавено е во „American Journal of Physiology“. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Propolis
[img]http://www.apimab.com/img/site/propolis/propolis-brut.jpg[/img]
Propolisot e smolesta supstanca koja pchelite ja sobiraat od pupkite od cvetovite i korata od drvjata, kako i od drugite rastenija. So vnesuvanje vo koshnicite go upotrebuvaat za izgradba na vlezovite, zatvaranje na puknatinite i dupkite i chistenje, odnosno sterilizacija na kjeliite na shacot. Propolisot e lek poznat ushte od antichki vreminja. Vo sostavot na propolisot se preku 60 prirodni sostojki a ni do den-deneshen ne e vo potpolnost ispitan. Sodrzhi:55% smola, 30% vosok, 10% eterichni masla, vitamini Ei B, zhelezo, cink, enzimi, organski kiselini... Iskluchitelno korisna osobina na propolisot e taa shto bakteriite na nego ne stvaraat otpornost i shto nema shtetni propratni pojavi, kako shto e maana na sintetichkite antibiotici. Uspeshno gi suzbiva virusite na gripot i herpesot a preventivno deluva kaj zapalenie na grlo i paradentoza. Islkuchitelni9 rezultati se postignuvaat kaj lechenje na infekcii, izgorenici, otvoreni rani i chirevi na digestivniot trakt. Gi odstranuva otocite kaj zabobolkite.So redovna upotreba ja jakne odbrambenata sposobnost na imonoloshkiot sistem.Poradi svojot sostav, propolisot ima shirok spektar na deluvanje-od antibakteriski, antivirusen, anestetichki do antioksidativen... Zatoa denes propolisot, poradi svoite terapevski osobini, nashol mesto vo sovremenata medicina vo lechenje na seriozni zaboluvanja kako shto se stafilokokni infekcii. Proizvodi na baza na propolis ima na pazarot vo razni oblici kako shto se :tinkturi, masti, kremi, vodi za ispiranje na usta, kapsuli, tableti, zabni pasti, pa duri i gumi za zhvakanje.
Recepti
Glava Kosa i teme:So koristenje na nekolku kapki tinktura vo shamponot, kje i' pomognete na kosata.So trienje na shamponot vo korenot na kosata i negovo kratkotrajno zarzhuvanje, pred ispiranjeto, kje olesnite bilo kakva iritacija. Bolka vo ushe:Se koristi toplo maslinovo maslo pomeshano so tinktura od propolis vo srazmer 2:1.Se stavaat 2-3 kapki vo uvoto i se masira okolu uvoto, dokolku e potrebno, se povtoruva. Nastinka:10 kapki propolisna tinktura se koristat kako vaporizator (inhalacija.So toa da se ispijat 10 kapki tinktura rastvoreni vo polovina chasha voda. Istoto toa se primenuva i kaj sinusi. Lice Akni:se premachkuvaat aknite so tinktura od propolis, se koristi mast ili krema, se pie 5-10 kapki propolisna tinktura dnevno, se koristi propolisen sapun vo sekoe vreme. Izgorenici od sonce:Se koristi propolisna krema ili maslinovo maslo promeshano so propolis vo razmer 10:1.SE primenuva 2-3 pati dnevno. Usta Gingivitis: otechenite i zapaleni nepca da se ispiraat so propolis.Se koristi propolis-pasta za zabi.Istoto ova se primenuva i kaj nepca shto krvarat i pri neprijaten zdiv. Zapalenie na grlo:Se ispira i se pravi gargara so propolis vo voden rastvor nekolku pati dnevno, se pijat 5-10 kapki tinktura od propolis. Telo Izgorenici:Izgorenata povrshina na kozhata potrebno e da se ispere pod mlaz na ladna voda (okolu2-3 minuti) kako bi se sprechil otokot.Posle toa da se premachka so tintura od propolis, vo cel da se namalat bolkite i kako prevencija od sekundarni infekcii. Posekotini:Da se isperat so voda i da se premachka so tinktura od propolis direkno na povredata.Da se povtoruva postapkata nekolku pati dnevno. Grip:5-10 kapki tinktura od propolis da se zema 2 pati dnevno vo tekot na nekolku denovi. Dermatitis: Da se koristi propolis krema ili mast, da se pijat 5-10 kapki tinktura od propolis dnevno. Infekciii na korenot na noktite: Da se potopi inficiraniot prst vo vrela voda so sapunica od sapun od propolis i da se namachka so tinktura od propolis korenot na noktot. Sistemi za varenje: Chir na zheludnik ili dvanaesetpalachnoto crevo:Da se koristat5-10 kapki dnevno tinktura od propolis 2 pati dnevno.Tretmanot da se povtoruva nekolku nedeli. Infekcii na zheludnikot i crevata:5-10 kapki tinktura na propolis ili kapsuli ili tableti od propolis 2-3 pati dnevno vo tekot na nekolku denovi. Kolitis i ulcerozni kolitis: isto kako gorenavedenoto, samo shto tretmanot trae podolgo. Drugi tegobi: Hemoroidi:propolis mast Infekcii na urogenitalniot trakt:da se pijat5-10 kapki tinktura od propolis 2 pati dnevno nekolku nedeli. Infekcija na prostata:da se pijat 5-10 kapki tinktura dnvno nekolku nedeli. Jaknenje na imunoloshkiot sistem:5-10 kapki tinktura od propolis 2-3 pati vo tekot na denot nekolku nedeli.
LIDIJA - SKorpija Vreminjata se menuvaat a so toa i nacinot na ishranata. Za zelencuk i ovosje vazi praviloto "5 na den". Spored poslednite najnovi istrazuvanja, ribiniot zejtin Omega - 3(go sodrzat ribite,kitovite,morskite foki..) pomaga pri bolestite na koskite i zglobovite.Vo prodazba moze da se najde vo tecna sostojba so vkus na limon(koj ne moze da go podnese mirisot na riba) ili kapsuli. Inaku,dosega odlicni i korisni informacii Dalila.[:)] Mi nedostasuva samo nesto okolu ribata i ribjite proizvodi i morskata hrana.
dalila
Omega-3 masni kiselini
[img]http://www.coner.hr/images/kolumne_macner/38.jpg[/img] Iako stalno se govori za potrebata da se smalat masnotiite vo ishranata, poznato e deka odredeni masni kiselini se bitna sostojka na zdravata ishrana. Za da ova go razbereme potrebno e da go razbereme sostavot na mastite i maslata.Oni se gradeni od trigliceridi koi vo svojot sostav imaat masni kiselini.Vo zavisnost od vrstite na hemiskite vrski vo masnite kiselini, gi delime na :zasiteni , mononezasiteni i polizasiteni masni kiselini. Ovie poslednite se za zdravjeto mnogu korisni.A najinteresni se linolnata kiselina (omega-6 masna kiselina) i alfa linoleinska kiselina (omega-3 masna kiselina). Ovie dve kiselini chovechkiot organizam ne mozhe sam da gi sintetizira, pa zatoa morame da gi zemame od hranata. Najdobar izvor na omega-3 masnita kiselina e ribata. Omega-3 masnita kiselina ima brojni pozitivni vlijanija na nashiot organizam.Najizrazito e snizhuvanje na faktorot na rizik za oboluvanje od konorarni bolesti (lipidi vo krvta, krven pritisok, zgrudchuvanje na krvta) Poznato e deka zgolemena konncentracija na masnotii vo krvta se rizichen faktor za zaboluvanje od srchani bolesti.Visoki dozi od omega-3 masni kiselini mozhat da gi namalat trigliceridite vo krvta, no na holesterolot nemaat vlijanie. Isto taka, visoki dozi od omega-3 go snizhuvaat krvniot pritisok kaj tie shto vekje patat od hipertenzija. Primeteno e deka populacijata kaj koja preovladuva plava riba imaat prodolzheno vreme na zgrudchuvanje na krvta, i se smeta deka za toa e zasluzhna sodrzhinata na omega-3 masnite kiselini vo nivnata ishrana.Ova vlijanie na omega-3 vrz zgrudchuvanje na krvta e mnogu bitno.Do srcev napad najchesto doagja zatoa shto poradi zgrudchuvanje na krvta, doagja do zapushuvanje na srcevite arterii. Osven zashtitnoto vlijanie na srceto i krvnite sadovi, omega-3 se mnogu vazhni i vo tekot na bremenosta, za pravilen razvoj na mozokot i mrezhnicata na ochite na ushte nerodenoto dete(osobeno vo poslednite meseci na bremenosta). Pokraj nabroenite korisni vlijanija na omega-3 masnite kiselini, ne smeeme da zaboravime nitu na nivnoto korisno vlijanie kaj bolestite na zglobovite, na pr.reumatichen artritis pri shto ja smaluvaat bolkata i utrinskata vkochanetost. Primeteni se pozitivni vlijanija na ovie masni kiselini i kaj zapalenie na crevni bolesti, psorijaza, asma kako i kaj tumor na dojkata i crevata.
LIDIJA - SKorpija Thumb up Dalila![:)][^]
dalila
Jadete riba i bidete popametni
Nezasitenite masni kiselini koi vo golema merka se sodrzhat vo ribata, ja zgolemuvaat intelegencijata, pokazhale ispituvanjata shto gi sprovede Germanskoto zdruzhenie za medicina i ishrana od Bad Aachen. Germanskite nauchnici im preporachuvaat na zhenite vo tekot na bremenosta i doenjeto, za zemaat shto e mozhno pogolema kolichina na produkti koi gi sodrzhat ovie masti. Nauchnicite sprovele paralelno ispituvanje, vo tekot na koe na edna grupa trudnici i doilki im davale hrana bogata so nezasiteni masni kiselini, a na drugata grupa im davale pogolemi kolichini na drugi prehrambeni proizvodi, kako shto e pchenicata, koja shto za razlika od ribata sodrzhi mnogu mali kolichini na nezasiteni masni kiselini. Ispituvanjeto go sprovele chetiri godini posle ragjanje na decata, chii majki uchestvuvale vo ispituvanjeto.Rezultatite od testovite na intelegencija na decata chii majki vo poslednite tri meseci od bremenosta i prvite tri posle poroduvanjeto jadele riba, bile osetno podobri od onie deca chii majki jadele pchenica. Nauchnicite od toa donele zakluchok deka pogolemi kolichini na nezasiteni masni kiselini vo tekot na bremenosta i doenjeto, ja zgolemuvaat intelegencijata na decata. Vo tretoto tromesechie na bremenosta se razviva bebeshkiot mozok, pa zatoa na trudnicite vo toj period im se prporachuva da posebno obratat vnimanie na ishranata.Im se preporachuva dva do tri pati jadat riba. Zhenite koi posle poroduvanjeto nemaat dovolno mleko za doenje morat da pobaraat veshtachko mleko obogateno so nezasiteni masni kiselini.
dalila
Борба со дијабетесот
[img]http://images.mt.net.mk/images/fruitbasket.jpg[/img] Едно ново истражување од областа на медицината докажува дека со само три недели јадење на храна со помалку масти и умерени вежби можат да се забават клучните промени во телото кои предизвикуваат развивање на шеќерната болест (дијабетесот). Поточно диетата позната под името „Pritkin“ во комбинација со соодветни вежби, го поразува дијабетесот од типот 2 и неговиот претходник наречен „metabolic syndrome“. Кристијан Робертс од „University of California“, во „Њу Сајантист“ ќе изјави дека 50% од луѓето кои ќе го поминат овој третман што трае три недели, повеќе ја немаат клиничката дијагноза на „дијабетес тип 2“. Но, колегите од Англија не мислат така. Тие сметаат дека за дијабетесот нема лек. Единственото нешто што може да се направи е да се намали ризикот од понатамошно развивање на болеста. Со предложениот програм може да престане потребата на пациентите да ги земаат апчињата или инјекциите со инсулин. Со помош на исхраната и физичката активност може да се контролира нивото на гликоза во крвта. Физичката активност т.е. вежбите на испитаниците се состоеле од 45 до 60 минути одење на ергометар. Со оваа програма се зголемува продукцијата на азот оксид, а се намалува производството на слободни радикали. Поради ова доаѓа до ширење на крвните садови, поголем проток на крв и секако, претставува заштита од кардиоваскуларни заболувања. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Што да јадете за добар секс
[:D] До добар секс може да се дојде и со помош на правилна исхрана. Кога мажот е возбуден неговиот пенис додржува т.е. се збогатува со десет пати повеќе крв отколку вообичаено. Ова значи дека крвните садови во телото, а особено во пенисот треба да овозможуваат добар проток на крвта. Најголем противник на крвните садови секако е холестеролот кој се напластува на ѕидовите. Холестеролот се уништува со редовни порции овес. Доколку имате проблеми со простата треба да одите на лекар, но како превентива можете да јадете леб од ’рж и да грицкате семки (од тиква). Редовно треба да се зема и Б- комплекс. Овој комплекс на витамини го препорачуваат и терапевтите кои се занимаваат со животите на холивудските ѕвезди. Најзначајни витамини се тиаминот (thiamine), рибофлавинот (riboflavin) и нијацинот (Niacin). Првите два во низата, обезбедуваат енергија на телото кога му е потребна. Нијацинот, од друга страна ги проширува крвните садови и го стимулира производството на тестостерон во организмот. За да го имате доволното количество освен што можете да земете мулти- витаминска таблета, треба да јадете банани, аспарагус, грашок и живи ореви, лешници или бадеми. Пресудна улога за добра потенција и плодност игра цинкот. Лекарите велат дека со секое ејакулирање мажите губат по 5 милиграми од овој елемент. Остригите се вистински извор за елементот кој се бележи со Zn. Консумација на една острига или пар е доволно за да ве снабди со потребното количество за еден ден. Уште едниот потребен минерал кој ви е потребен за квалитетно извршување на „брачните обврски“ секако е калциумот. Калциумот е многу полезен за тонусот на мускулите. За ова треба да пиете јогурт. Извор: ИДИВИДИ
dalila
Брокули, карфиол и зелка
[img]http://vesti.mt.net.mk/images/brokuli1.jpg[/img] Во една од последните научни студии за зеленчукот се тврди дека брокулите, карфиолот и зелката можат да го поттикнат ДНК молекулот кој се наоѓа во клетките на човечкиот организам, самиот да се репарира. Од друга страна со помош на состојките кои се содржани во споменатиот зеленчук може да ги спречи клетките да станат канцерогени. Ова го тврдат научниците од „Georgetown University“. Истражувањето е објавено во „British Journal of Cancer“. Ако во брокулите се содржи состојката „I3C“ Во сојата е присутна хемикалијата „genistein“. Регулирачките протеините секонтролирани од гените наречени „BRCA1“ и „BRCA2“. Овие гени се важни затоа што го спречуваат пренесувањето на оштетените делови од ДНК на новите генерации клетки. Луѓето кои имаат грешка т.е. мутација во „BRCA“ генот изложени се на поголем ризик од развивање на некој вид канцер, како што се ракот на градите, на јајниците или на простатата. Научниците велат дека поголемото количество на „BRCA“ во организмот може да спречи развој на канцерогени клетки. Токму состојките „I3C“ и „genistein“ се хемикалиите кои го стимулираат производството на „BRCA“- протеините.
dalila
Zoshto treba da se jadat banani?
[img]http://www.siol.net/novice/XP_Images/14420004122308172196-1.jpg[/img]
Zemjata na poteklo na bananite e Indija.Arapskite i Grchite pisateli bananata ja narekuvale "rajsko ovoshje" a verojatno prv evropjanin shto ja probal bil Aleksandar Veliki. Arapskite trgovci ja prenele vo Izrael, Egipet i Afrika.Denes, banani se odgleduvaat i vo centralna Amerika. Banananite se dostapni vo tekot na celata goduina i spagjaat vo eftini produkti. Bogatii se so vitamini i drugi hranlivi materii kako shto se proteini, amino-kiselini, minerali(magnezium, kalcium i zhelezo) Imaat golema energetska vrednost, blagodarejkji na fruktozata a ona lesno se asimilira vo tekot na varenjeto.
Pomagaat kaj: anemija-bananite sodrzhat zhelezo a isto taka stimuliraat produkcija na hemoglobin, pa mozhat da pomognat kaj anemijata. Podobruvaat pamtenje:ispituvanjeto e izvrsheno vo Anglija, kade shto uchenicite koi zemale za uzhina i posle vechera po edna banana, vo tekot na godina dena pokazhale mnogu podobri rezultati a zakluchokot bil deka kaliumot koj go sodrzhat bananite ja podobruva sposobnosta za koncentracija. Pomaga i kaj depresiite blagodarejkji na triptofanot-vid na protein, koj vo tekot na varenjeto se pretvara vo serotin, za koj e poznato deka podobruva raspolozhenie, opushta i generalno dava chuvstvo na srekja. Pomaga kaj zhdrigavica, zatoa shto sodrzhi prirodni materii koi smaluvaat kiselost. Otok od ubod na komarec- namachkajte go mestoto na ubod so vnatreshniot del na korata od banana, kje se smali otokot, svrbezhot i iritacijata. Blagodarejkji na vitaminot B, koj povolno deluva na nervniot sistem, ja smaluva nervozata. pri otkazhuvanje od pushenje-bananite mozhat da im pomognat na lugje koi reshile da gi ostavat cigarite.Visokiot procent na vitamin C, A1 i B6 kako i kalium i magnezium, mu pomagaat na teloto da se oporavi od zavisnichkit efekt na nedostatok na nikotin. Sprema ispituvanjeto objaveno vo angliskiot medicinski zhurnal, so redovno konzumiranje na banani mozhe za 40% da se smali rizikot od mozhdan i srcev udar.
dalila
Сончогледот како лек против СИДА
[img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/sps_soncogled-lek-protiv-sida.jpg[/img] Факултетот во Бон го објави своето револуционерно откритие: супстанцата од сончогледовите семки го спречува размножувањето на ХИВ вирусот. Тие веќе неколку години работат на лековите за болестите во модерната доба и откриле како дикафеонинската киселина го спречува размножувањето на овој вирус. Иако за сега оваа работа сеуште е во испитување, сепак се докажа дека оваа киселина ги напаѓа вирусните ензими без кои што ХИВ вирусот не може да се размножува. Лошата вест е дека само еден грам од оваа киселина вреди "само" милион евра, но Германците патентирале и нова метода за вештачко создавање на оваа киселина. Izvor:tocka.com
dalila
Едно парче месо дневно ги шири крвните садови
[img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/sps_parce_meso_1223.jpg[/img] Едно парче месо дневно го намалува крвниот притисок, покажа истражувачката студија од Лондонскиот Империјал Колеџ. Иако ова истражување е направено на повеќе од 4.680 луѓе на возраст од 40 до 59 години, сеуште не е познато зашто е тоа така, причината најверојатно лежи во големиот број на протеини или елементи кои ги содржи месото. Имено, некои амино-киселини, битни состојки во белковините, докажано е дека ги шират крвните садови, а до нив се доаѓа само со едно парче месо. Оваа информација е на голема утеха за оние обожаватели на месо, а имаат зголемен крвен притисок. Мешождери не се плашете да јадете месо, тоа ќе го нормализира вашиот крвен притисок! Izvor:tocka.com
dalila
Чај од Грција превентивно делува на карциномот
[img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/sps_caj_od_grcija.jpg[/img] Научниците утврдиле дека планински чај кој што расте на некои делови од Грција превентивно делува на појавувањето на карциномот. Тим од грчки стручњаци од Атинскиот медицински центар ја открија таа информација во текот на паневропската конференција во северниот дел на Грција во градот Солун. Студијата покажала дека билниот чај од камилица, кој што расте на дивите и напуштени планини во Грција штити од појавата рак на дојка, а и на други делови од телото. Ова е прв ефект каде што грчки билки се истражуваат на човечки организам - изјавила професорката Моутсатсоу од медицинската школа во Атина.
dalila
Upotreba na orvite vo tradicionalnata Ruska medicina
[IMG]http://i1.tinypic.com/oir7tz.jpg[/IMG] Drvoto na orevot zhivee 500-800 godini, ponekogash i dva mileniumi.Sprema toa, celoto drvo e plodonosno i lekovito. Vo Rusija od nezrelite plodovi na orevot se pravi slatko.Vo nezrelite plodovi ima mnogu vitamin C.Zrelite orevi se dragocen prehramben proizvod. Orevite vospostavuvaat fizichka i psihichka energetska ramnotezha, ja zajaknuvaat hormonskata aktivnost, pomagaat vo obnovuvanje na kletkite, go neutraliziraat dejstvoto na toksini. Orevot sodrzhi vitamin A, B1, B2, B6, P, PP, E, C, K,minerali, kalcium, fosfor, natrium, hlor, hipermangan, bakar, jod, cink i zhelezo. Vo niv ima povekje kalorii odkolku vo svinskoto meso a po kalorichnost mozhe da se meri samo so puterot. Vo Ruskata tradicionalna medicina od orevot se koristi bukvalno sve.Zelen i zrel plod, ljushpata i lisjeto. Osnova na orginalnata Ruska teorija e deka prichina za site bolesti se paraziti koi gi ima na iljadnici vo chovechkiot organizam. Niven izvor se domashni zhivotni, losha ishrana, prljavshtina od bilo koj vid....a lesno dostapna preventiva i lek e Grchkiot, odnosno Balkanskiot orev. Edna od teoriiite na Ruskite nauchnici e deka nema neizlechiva bolest. Dijagnozata "rak" za sekoj chovek zvuchi kako konechna presuda. Tumorot e, se znae, vishok na izrasnato tkivo, od kletki koi go izgubile svojot oblik i funkcija. Kletkite kako da izleguvaat od "centralnata kontrola", prestanuvaat da bidat del od organizmot i rastat po svoi sopstveni zakonitosti, se mnozhat i im prenesuvaat na svoite potomci steknati osobini. Rakot e agresiven, vrastuva vo okolnoto tkivo i go unishtuva. Taka gi povreduva kapilarite, a potoa so krvotokot i limfata se raznesuva po celiot organizam i mozhe da se natalozhi vo bilo koj drug organ, oblikuvajkji metastazi. Recept za lechenje na onkoloshki pacienti, sprema Ruskiot nauchnik Vostokov: Potrebno e da se soberat zeleni orevi do 24 juni, a za smesata e potrebno: 500gr zeleni orevi 500gr med 500gr sok od aloja. Orevite se melat na mshina za melenje meso. Ovie sostojki treba dobro da se promeshaat, da se drzhat vo flasha ili tegla mesec dena so povremeno meshanje na sodrzhinata. Posle mesec dena mozhe da se pochne so zemanje na lekot, taka shto tri pati dnevno, pred jadenje, se zema po edna kafena lazhica. Ovaa tinktura ako se koristi cela godina,gi lechi i site kozhni zaboluvanja, podobruva rabota na shtitnata zhlezda, ja chisti krvta od toksini, organizmot od paraziti a mozhe da se koristi i kaj paradentoza. Kaj rak na kozha se stava mast od oreovite pregradi.Pregradite na zrel plod od orev se usitnuvaat i se meshaat so sonchogledovo maslo i se machkaat zabolenite delovi na kozhata. Tinktura protiv bilo koja vrsta na tumor Se zemaat 150gr pregradi od orevot, 150gr koren od valerijan, 50gr morsko orevche i 50 gr brezov cvet. Sve, osven pregradite, se usitnuva i se preliva so 0,5l vodka i se ostava da stoi 10 dena na temno mesto. Se zema po edna supena lazhica 3 pati na den polovina chas pred jadenje. Tinkturata se obnovuva na sekoi deset dena. Tinktura od orevi kako preventiva: 10 nezreli, dobro izmieni orevchenja se stavaat vo staklena tegla, zalivaat so 50% alkohol i se ostavaat da odstojat 2 dena.Vo tinkturata potoa se dodava 1 limon i togash taa bi trebalo da bide zeleno-braonkasta boja. Pred upotreba ovaa tinktura se razblazhuva so voda vo odnos 1:1 i se koristi na sledniov nachin: 1 den-polovina chasha voda i 1 kapka od tinkturata na prazen zheludnik 2 den-polovina chasha voda i dve kapki 3 den-polovina chasha voda i tri kapki 4 den-polovina chasha voda i chetiri kapki 5 den-polovina chasha voda i pet kapki 6 den-2 kafeni lazhichki tinktura na cela chasha topla voda za lichnosti koi se poteshki od 68kg treba da se stavi 2,5 kafeni lazhichki. Potrebno e tinkturata da se stava vo topla voda, da se pocheka 15 minuti i po zhelba, da se dodade med. Koga kje se projde ovoj 6-dneven tretman tinkturata treba da se pie ednash nedelno po 2 ili 2,5 kafeni lazhichki, zavisi od tezhinata, na polna chasha topla voda. Tinktura od listovi Edna supena lazhica isitneti oreovi listovi se prelivaat so dve chashi vrela voda, se ostavaat da odstojat 2 saati.se zema tri pati na den po edna supena lazhica, pred jadenje. 50mml od ovaa tinktura se preporachuva kaj avitaminoza, zamor, slabokrvnost, kaj neredovni i obilni menzisi, tumor na dojka i zapalenie na shtitna zhlezda. Zrelite orevi se preporachuvaat kaj arterioskleroza, ja pojachuvaat rabotata na crevata i korisni se kaj tvrda stolica za postari lica. Balzam od aloja, med i orevi Korisen e za vospostavuvanje na rabotna sposobnost i pamtenje, kaj post-operativno oporavuvanje, teshki zaboluvanja i stresovi. Se seckaat 100gr listovi na aloja, zalivaat so 300mml voda i ostavaat da otstojat 1,5 chas.se proceduvaat i se dodavaat 500gr isitneni orevi, 300gr med i se ostavaat da stojat na temno i ladno mesto. se zema po edna supena lazhica 3 pati dnevno polovina chas pred jadenje.
mence edited by admin -> не е дозволено рекламирање на форумов
dalila
Црното чоколадо ги смалува срцевите заболувања
Неколку коцки црно чоколадо дневно би можеле да го намалат ризикот од развојот на многу срцеви заболувања, штитејќи ги артериите од запушување, велат научниците од болницата во Цирих кои што ова истражување го спроведоа на 20 пушачи, кои што спаѓаат во ризичната група. [img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/sps_crnoto_cokolado_zdravo.jpg[/img] Од дваесет машки кои што доброволно учествувале во ова истражување, од нив е барано 24 саати да конзумираат храна богата со антиксиданси, притоа истовремено да земаат по 40 грама црно чоколадо, а другиот дел од испитаниците да земаат исто толку антиксиданси но со бело чоколадо. После двочасовниот ултразвучен преглед заклучено е дека црното чоколадо, кое што содржи 74% какао, значително го подобрува протокот на крвта во артериите, додека конзумирачите на белото чоколадо, кое содржи само 4% чисто какао, немало никаков ефект врз испитаниците. Докторите овие резултати ги објавија во последниот број од списанието за здравје "Heart". Тие предупредуваат дека треба да се направи уште едно испитување за да се утврди дали подобрувањата настануваат од какаото или од антиксидансите. izvor:tocka.com
dalila
Лук против рак!
[img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/sps_luk-protiv-rak.jpg[/img] Часописот "Critical Rewievs", во својот најнов број содржи информации и преглед околу антикарценогените болести Во овој број станува збор за епидемиолошки, а и лабораториски студии кои укажуваат на тоа дека конзумирањето на лук значително го намалува ризикот од карцином во желудникот, дебелото црево, дојката и грлото на матката, пренесува овој магазин. Се смета дека антикарценогено делува лукот како последица на бројните механизми, вклучувајќи ги и слободните радикали, во метаболизмот на некои ензими, како заштита од оштетување на ДНА хромозомите. Така се очекува дека храната зачинета со овој златен зачин, дури и да го нема неговиот мирис, ќе ги има антикарценогените својства. izvor:tocka.com
dalila
Нови совети за намалување на крвниот притисок
[img]http://prespasky.com/images/stories/pritisok.jpg[/img] Луѓето кои дневно консумираат половина литар млеко со ниско ниво на маснотии, имаат за два пати помали шанси дека ќе страдаат од висок крвен притисок. Двегодишното истражување на шпанските научници од универзитетот во Памплона, во кое учествувале 60 илјади испитаници, покажало дека два пати помал ризик за висок крвен притисок имаат луѓето кои секојдневно консумираат 600 грама млечни производи, што е еквивалент на три чаши јогурт. Макфакс 06ч08м 9/12/2005
dalila
Пивото против воспаленијата?
[img]http://prespasky.com/images/stories/pivo.jpg[/img] Научниците докажале дека екстрактите на пивото ги блокираат хемиските воспалителни процеси и го кочат уништувањето на серотонинот, хормон на среќата. Пивото, алкохолно и безалкохолно, исто како и црното вино и зелениот чај, делува против воспаленијата, нагласува професор Дитмар Фучс, автор на истражувањето. “Меѓутоа, како и кај виното, консумирањето на пивото треба да се одмери, водејќи сметка за негативните ефекти и опасностите што ги носат консумирањето на алкохолот„, додава професорот. Позитивните ефекти врз здравјето на луѓето можат да се забележат и кај безалкохолното пиво. “Нашите откритија не смеат да се сфатат како поттик за консумирање на алкохол“, предупредува Фучс. Опитите направени во биоцентарот при универзитетот во Инсбрук, покажале дека екстрактите од пивото ги блокираат хемиските воспалителни процеси. Исто така, екстрактите од пивото го кочат уништувањето на триптофанот, аминокиселина што го создава серотонинот, хормонот на среќата, што го објаснува „опуштачкиот„ ефект на пивото врз организмот. Макфакс 08/03/2006
dalila
Чили пиперката ги тера ќелиите на ракот на самоубиство
Најлутата меѓу најлутите, Јалапено чили пиперката е толку лута што ги тера ќелиите на ракот на простата да се самоубијат. Истата состојка што ја прави пиперката толку лута, капсаицин, убива дури 80 проценти од ќелиите зафатени со карциномот, покажа едно истражување на Цедар Синаи медицинскиот центар. [img]http://www.tocka.com.mk/sliki/galerija/cilipiperka-samoubistvo_sps.jpg[/img] Тоа хемиско соединение покренува механизам кај ќелиите со кој ќелиите буквално вршат суицид. Тоа и не е ништо необично бидејќи секоја секунда милиони станици умираат, додека ист толкав број се создава, процес познат како апотосиза. Но ќелиите оболени со карциномот ја избегнуваат оваа “смрт” мутирајќи го генот одговорен за самоуништувањето. - Се надеваме дека ако во иднина успееме да го изолираме капсаицинот, ќе го даваме како лек. До тогаш ги опоменуваме машките да не зимаат зголемени количини од таа пиперка бидејќи зголеменото внесување чили е поврзано со рак на желудникот – опомена Д-р Сорен Ленман, за BBC. izvor:tocka.com
dalila
Исхраната ги намалува шансите за предвремен порaѓај
Истрaжувањето на норвешките научници во Осло покажа дека промените во исхраната на бремената жена може да модифицираат кардиоваскуларни фактори на ризикот и да имаат позитивен ефект и за мајката и за бебето. [img]http://208.98.41.250/sliki/galerija/ishrana-predvremen-por_sps.jpg[/img] Со следењето на состојбата на 230 бремени жени од 21 до 38 години, и со анализа на нивната крв и крвта на бебето по раѓањето, научниците утврдиле дека исхрана богата со риба, месо во мали количини, млечни производи, житарици, овошје и зеленчук се поврзани со помало ниво на холестерол, но и помал ризик за пораѓај пред 37-та недела од бременоста. Научниците се надеваат дека нивната работа ќе поттикне нови и подетални истражувања кои попрецизно ќе го објаснат влијанието на холестеролот во крвта на шансите за предвремен пораѓај. izvor:tocka.com
voda dobro -seto ova e tocno ? ama ako se vidi kolkavi transporti namirnicite pretrpuvaat dodeka dojdat do mene inaku [ishranata mi e depresija --rabotam vo firma za sladoled vo lab i se raspravam so boi aromi a kaj nas zavrsiv gimnazija medicina ]--ishranata mi e posesija i se sto e vo nea .
voda mislev opsesija a kaj ke najdam tuka jas koprivi i lisja od cveklo
dalila
quote:
Originally posted by voda
mislev opsesija a kaj ke najdam tuka jas koprivi i lisja od cveklo
Ima valjda i proizvoditeli na zemjodelski kulturi. Na primer, vo Gremanija ima proizvoditeli koi sami si gi prodavaat svoite proizvodi na pazarite shto se odrzhuvaat ednash ili dva pati nedelno vo gradot.I imav primeteno deka tamu e sekogash poskapo odkolku vo prodavnica, za razlika od kaj nas.Verojatno zatoa shto oni znaat da cenat toa shhto e svezho i rachno (prirodno) proizvedeno.
toni_a normalno,lokalni proizvoditeli i ona bio-to...si ima prodavnici,pzari itn. tuka ako nema koprivi,togash neznam kade ima! barem kako dete samo vo niv pagjav [:D]
voda da vo pravo si no ne za se--nema listovi od cveklo i koprivi ajde da ne siram mnogu vamu e se beton i asfalt a vamu holanganite nad koprivite gi mocaat kucinjata---malce se zemam odnosno primi mnogu komplimenti za ovoj topik [dobar e ]od koj materijal go izvadi + imam samo edna zamerka gi kazuvas samo pozitivnite raboti za konsumiranje na ovaa hrana kade se negativnite .......
voda ne se raboti za parite tuku nie ne se razbirame--klimata vo holand. e mnogu poinakva od germanija pa i hranata [mnogu se odgleduva pod orangerija i se uvezuva]---jas tie raboti ke gi najdam ako odvojam vreme za toa .tuku se raboti za toa sto tuka nisto nee navedeno negativno od konsumiranje na hranava samo se pozitivnite dejstva navedeni.