Filmski festivali

Filmski festivali
dada Sani
 
The Cannes Film Festival (French: le Festival international du film de Cannes or simply le Festival de Cannes) is a film festival held in the resort town of Cannes, in the south of France. It is one of the oldest and largest film festivals in the world. It was first held in September 1939. The first festival coincided with the beginning of World War II and thus was considered to be a failure. It was revived from September 20 to October 5, 1946. Since then, it has been held annually in May with a few exceptions.
Given massive media exposure, the non-public Festival is attended by many movie stars and is a popular venue for movie producers to launch their new films and attempt to sell their works to the distributors who come from all over the world.
The most prestigious award given out at Cannes is the Palme d'Or (Golden Palm) for the best film; this is sometimes shared by multiple films in one year. However, the jury of the festival, made of a small international selection of movie professionals, also grants other awards, including the Grand Prix (Grand Prize, the second most prestigious award).

dada Sani Godinasniov Kanski festival e 59-ti po red i se odrzuva od 17 do 28 ovoj mesec. Se najavuvase deka kje zapocne so "The Da Vinci Code" i kritikata nekako kako da ne bila voodusevena od filmov. Jas se' uste ne sum go gledala (vo plan mi e vecerva da odam) pa ne znam dali negativnite kritiki se dolzat na samiot film kako film ili na ona za sto se zboruva vo filmot. Izgleda deka "palmata" kje odi kaj nekoj drug film:)
dada Sani Topikov prvichno bese namenet isklucivo za Kanskiot filmski festival vo Francija, megutoa za da ne se natrupuvaat topici istiov topik kje go posvetam na site poznacajni festivali kako celina.

Sto mislite za filmskite festivali? Dali pobednicite na filmskite festivali se vistinski odraz na kvalitet ili festivalite se samo povod za defile na filmskite zvezdi i lugeto vo filmskata industija?

Mene nekako mi e tesko da odgovoram na ova prasanje zosto kriteriumite po koi se izbiraat pobednicite ne se standardizirani i "obicnite luge" tesko mozat da go predvidat pobednikot. Ima ogromen broj filmovi koi bile odlicno prifateni od publikata i gledani po 100 pati a ne dobile nagrada na festival. Postojat i onie drugite - dobitnici na nagradi za koi publikata ne ni slusnala:)
dada Sani Tribeca Film Festival se odrzuva sekoja godina vo New York, USA i toa nekade okolu april. Festivalov e osnovan vo 2002 god., edna godina po teroristichkiot napad vrz Svetskiot trgovski centar, so cel da pomogne vo obnovuvanjeto na Manhattan i da go obelezi New York kako eden od centrite na filmskata industrija. Osnovaci na festivalot se Robert De Niro i Jane Rosenthal, a imeto "Tribeca" e skratenica od "triangle below Canal" (bi go prevela kako triagolnik pod Kanal:)) sto go oznacuva delot juzno od Soho - Kanalot na severniot del, Broadway na istok, Barclay na jug i Hudson River na zapad. Vaka oznacena so cetiri strani oblasta povekje lici na cetiriagolnik, ama "Tribeca" sigurno im zvucelo poubavo od "Quatrobeca":)))
dada Sani Berlin Film Festival, poznat uste i kako Berlinale, zapocnal da se odrzuva vo 1951 godina (Berlin se' uste se oporavuval od Vtorata svetska vojna) so prikazuvanjeto na filmot "Rebecca" na Alfred Hitchcock. Se smeta za eden od pogolemite (ako ne i najgolem) filmski festivali na koj godishno vo rok od dve nedeli se prikazuvaat okolu 350 filmovi. Najvisokite nagradi na ovoj festival se Zlatna i Srebrena Mechka. Ovaa godina Berlinskiot festival se odrza od 9ti do 19ti fevruari, a dobitnik na Zlatnata Mechka bese filmot na Jasmila Zbanic Grbavica (BiH).
dada Sani Venice Film Festival e najstariot filmski festival koj se'uste se odrzuva. Za prv pat e odrzan vo 1932, a prv film prikazan na ovoj festival e "Dr Jekyll and Mr Hyde". Festivalov se odrzuval nekontinuirano vo prvite nekolku godini, a sega se odrzuva sekoja godina pri krajot na letoto (avgust/septemvri). Najvisokata nagrada na ovoj festival e "Zlaten lav"
dada Sani Toronto International Film Festival zapocnal da se odrzuva vo 1976 god. kako "festival na festivalite" na koj bile prikazuvani kolekcija filmovi od ostanatite filmski festivali. So tekot na vremeto ovoj festival se zdobil so ogromna popularnost, pa spored nekoi e vednas po Kanskiot filmski festival.Ovaa godina ovoj festival kje se odrzi od 7mi do 16ti septemvri, a kartite kje zapocnat da se prodavaat vo juli:)
http://www.e.bell.ca/filmfest/2005/index.asp
dada Sani Londonskiot filmski festival nema natprevaruvacki karakter. zapocnal da se odrzuva vo 1956 god. koga grupa filmski kriticari sedejki na vecera i diskutirajki za filmskite festivali vo Francija i Italija odlucile deka i na Anglija i' treba filmski festival:) Zamislata na ovoj festival e da prikaze na svojata publika filmovi od svetot koi ne se prikazuvani vo kino.
Godinava e 50 godishnina od prvoto odrzuvanje na ovoj festival i zatoa kje bide odbelezan jubilejno. Kje se odrzi od 18ti oktomvri do 2ri noemvri. Jas bas vo toa vreme imam nesto rabota niz bavca, inaku kje odev:))
dada Sani
Aleksandra Milano Film Festival 11th edition: 15-24 September 2006

http://www.milanofilmfestival.it/

The film competition confirms its artistic orientation aimed at looking for high-quality works – short films and more and more feature films – from all over the world, with a particular interest in countries making films in spite of their economic, political and social problems.

A course we took last year getting important result not only regarding in-competition works, but also the social and political denunciation international film seasons, that told stories of injustices and crimes.

And to some extent with the debut of the Borsa Democratica del Cinema – Democratic Film Exchange, a new market that doesn’t impose rules but discovers and re-distributes a scattered wealth. The project goes on in this second edition, to promote the meeting and the exchange between filmmakers, producers and distributors.

The festival gets more and more present in city places, with new areas hosting its events and redrawing the map of a living city. Once again the event gives back the public space its true meaning, with out fitting that induce socializing.

The festival reveals itself as a cultural project able to integrate and enhance the peculiarities of the city. Over the years it has started collaborations with the leading exponents of the cultural scene, of foundations, theatres, museums and art galleries, to offer citizens and visitors occasions to get to know Milan’s history and culture.

Side events have now become a guaranteed reality for the festival audience. Here are some of the countless initiatives that accompany the competition during the 10 day and 10 nights of the event: special film seasons, focuses, marathons, festivals for schools, milano film festivalino, concerts, meetings and workshops liven up an event in which the cinema meets other forms of artistic expression and is part of a universal language.

Once again Milano Film Festival reveals the hospitable side of the city, that takes shape in a place being a house, a hotel and an after-festival area, and proving the reciprocity between welcome, meeting and artistic experiences.


Categories: Feature films, short films in competition
Requirements: 16mm, 35mm, Beta SP
Awards: Awards in all competitive categories
Fees: Contact festival for details
Administrative address: Milano Film Festival, via Paladini 8, 20133 Milano, Italy
Tel: +39 02 713 613
Fax: +39 02 713 613;
Email address: [email protected]
Website: http://www.milanofilmfestival.it

10th anniversary prizes, 2005

Feature Film Award: Las mantenidas sin sueсos (Martin Desalvo & Vera Fogwill, Argentina/Spain/ Netherlands - pictured above)

Special Mention: The Fall of Fujimori (Ellen Perry, US)

Short Film Award: La ruta natural (Alex Pastor, Spain)

Special Mentions: I apoliti stigmi (Luoizos Aslanidis, Greece)

El otro sueсo americano (Enrique Arroyo, Mexico)

Noc v hoteli (Matus Libovic, Slovakia,)

Play for Three Actors (Olexsandr Shmygun, Ukraine)

Die Ьberraschung (Lancelot Von Naso, Germany)

Sukniиkбш (Milos Tomic, Czech Republic)

Aprile Award: Wrong (Tom Geens, UK)

Special Mentions: Scen nr: 6882 Ur mitt liv (Ruben Ostlund, Sweden)

God’s Early Work (Rory Bresnihan, Ireland)

Best Soundtrack: Calling 911 (Jan de Bruin, Netherlands)

Fa’ la cosa giusta Award: Grocery Store Wars (Louis Fox, Tate Hausman, Jonah Sachs, US)

Audience Award: Die Ьberraschung (Lancelot Von Naso, Germany)

Staff Award: In religioso disagio (Massimiliano Maci Verdesca, Italy)








dada Sani Del od ona sto denes go procitav za slucuvanjata na Kanskiot festival

"Денеска во 18 часот на маркетот во Кан во "Греј д 'Албион", хотелот кој се наоѓа близу фестивалската палата, ќе биде промовиран македонскиот филм "Тајната книга" на браќата Плевнеш и Цветановски (во режија на Владо Цветановски), при што ќе биде присутен Јордан Плевнеш и каде што, како што ни рече самиот, се очекуваат ексклузивни гости. Овој филм веќе беше прикажан во Париз, а во план е негова промоција и во другите светски центри, како што се Њујорк, Токио, Лондон, Берлин, Мадрид, сe' зависи, се разбира, дали во меѓувреме ќе отиде на некој од големите фестивали. Презентацијата на филмот "Контакт" на Сергеј Станојковски на канскиот маркет заврши и таа и преку материјалите и присуството на Станојковски и продуцентот Томи Салковски беше навистина голема, а филмот продолжува на фестивалите во Португалија, на првиот фестивал во Брисел, во Белгија, во Бруклин и во Лос Анџелес, како и во Хаифа и во Варшава.
Што се однесува до копродукцијата "Караула", кој вчера ја имаше втората проекција на канскиот маркет, веќе по првата доби покани за главната програма на фестивалите во Монтреал и во Сан Себастијан, но неговиот босански и словенечки продуцент Адемир Кеновиќ и Даниел Хочевар се претпазливи и се надеваат на некој поголем фестивал, иако претстојната Венеција веќе калкулира со своите премиери, но, се разбира, сe' уште е рано. Уметничкиот директор Марко Мулер, кој вчера беше на проекцијата на "Караула", сега за сега за Венеција ги најавува премиерите на Дарен Аронофски (кој беше најавуван за Кан), потоа на Ентони Мингела и на Ридли Скот, Стивен Фрирс и Џани Амелио. Сe' на сe', се чини дека овој тренд на познати и потврдени автори, наместо да престане, станува сe' поголем, што е навистина голема штета и сe' поголема политика."